Protesty v Iráne sa rýchlo rozšírili, ale vieme málo o ich štruktúre. Vidíte v nich nejakú organizovanosť?
V Iráne sme svedkami spontánnych demonštrácií bez centralizovanej alebo koordinovanej vnútornej alebo zahraničnej organizácie. Protestujúci pochádzajú z najrôznejších vrstiev spoločnosti, čo sa týka ekonomického a sociálneho zázemia. Jedinou výnimkou sú klerici, lebo demonštrácie môžu podkopať ich kontrolu nad krajinou. Takže napriek vyjadreniam, že protestujúci nevedia, čo robia, a že sú to nepriatelia islamu organizovaní so zahraničia, iránski lídri sú veľmi znepokojení. A najvyšší vodca ajatolláh Chameneí a jeho spojenci a radikáli na to majú dobrý dôvod.
Prečo?
Protesty sa nezačali ako v roku 2009, keď ich spustili prezidentské voľby zmanipulované v prospech Mahmúda Ahmadínedžáda. Súčasné demonštrácie sú prejavom troch desaťročí rastúcej frustrácie iránskeho obyvateľstva. V krajine žije asi 82 miliónov ľudí. Viac ako 50 percent z nich sa narodilo po roku 1979, po islamskej revolúcii. Až okolo 97 percent Iráncov pod 50 rokov je gramotných. Viac ako päť miliónov je univerzitných študentov v rámci krajiny. Nezamestnanosť je však najmenej 15 percent, v skutočnosti sa asi blíži k 25 percentám. Korupcia vo vládnucej vrstve stojí krajinu ročne miliardu dolárov. Islamistická vláda nebola schopná zabezpečiť obyvateľom ekonomické potreby a očakávania. Preto protestujúci hovoria o hospodárskych reformách.
Čo ešte žiadajú?
Neustály sociálny dohľad, rigidné pravidlá týkajúce sa obliekania a správania, ktoré režim vyžaduje, nie sú v súlade s tým, ako moderne svet vníma najmä stredná a vyššia trieda, a hlavne ľudia do 40 rokov. Mnohí Iránci sú tiež unavení zo zahraničnopolitických dobrodružstiev krajiny v Iraku, Sýrii, Libanone, Bahrajne, Jemene a Afganistane. Štát to stojí životy, prostriedky a medzinárodnú povesť. Protesty odrážajú aj požiadavky, aby sa lídri krajiny správali menej konfrontačne.
Zmení sa Irán?
Režim má zatiaľ prevahu. Azda súčasné protesty povedú k istým zmenám, ktoré budú znamenať zlepšenie ekonomickej, sociálnej a politickej situácie. Ale možné je aj to, že režim sa ešte viac oprie o svoju fundamentalistickú, izolacionistickú a totalitnú základňu, tak ako to urobil, keď potláčal protesty v minulosti.
Iránsky prezident Hasan Rúhání verí, že protivládne protesty v Iráne sa skončia v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní. Rúhaní to v telefonickom rozhovore povedal svojmu tureckému kolegovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, informovala v stredu Erdoganova kancelária.
Rúhaní zaujal podľa Erdogana správny postoj vyjadrením, podľa ktorého by sa demonštranti počas uplatňovania svojho práva na mierové protesty nemali dopúšťať porušovania zákona, uviedla s odvolaním sa na svoj zdroj agentúra Reuters.