„Nech by tento proces bol akokoľvek ťažký, akokoľvek by to bol ťažký boj, je nutné pokračovať v plnení minských dohôd a napomáhať nastoleniu ozajstného prímeria, udržateľného mieru a obnove hraníc Ukrajiny,“ povedal Gabriel na spoločnej tlačovej konferencii.
Podľa agentúry Interfax sa tiež vyslovil za to, aby do Donbasu vyslali „ozbrojené a silné“ mierové jednotky OSN, ktoré by pôsobili na celom území ovládanom separatistami.
Myšlienka mierovej misie sa objavila už pred časom, ale kameňom úrazu sa javia protikladné požiadavky: Moskva si nasadenie „modrých prílb“ praje obmedziť na demarkačnú líniu medzi povstalcami a vládnymi vojskami, Kyjev naopak požaduje, aby oddiely OSN kontrolovali aj hranicu s Ruskom, odkiaľ podľa Kyjeva dostávajú separatisti posily, zbrane, muníciu a ďalšie zásoby. Moskva tieto obvinenia popiera.
Nie len Siemens obchodoval s Krymom
Klimkin varoval, že situácia v Donbase je „veľmi napätá“. Hoci na Vianoce a na Nový rok dohodli nové prímerie, v posledných dňoch ukrajinské jednotky podľa Kyjeva čelili nepriateľskej paľbe v 60 prípadoch a 15 vojakov bolo zranených.
Ukrajinský minister tiež pohrozil, že Ukrajina si nájde nielen politické, ale aj právne páky na nemecké firmy, ktoré podnikajú na Ruskom anektovanom Kryme. Išlo podľa neho nielen o „smutný príbeh“ turbín nemeckej firmy Siemens, ktoré vyrobili akoby pre elektrárne v Rusku, ale „podvodne“ sa dostali na anektovaný polostrov, ale aj o partnerov firiem Volkswagen či Adidas. Denník Ukrajinská pravda dodal, že na Kryme pôsobia tiež nemecké firmy Puma, DHL, BMW a Mercedes-Benz.
Siemens sa snažil právnymi krokmi proti svojmu ruskému partnerovi anulovať dodávku turbín na Krym, ale ruský súd minulý mesiac žiadosť nemeckého koncernu odmietol. Už v auguste rovnaký súd zamietol žiadosť o zabavenie turbín.
Dodávky energetických zariadení na Krym zakazujú protiruské sankcie Európskej únie, vyhlásené po anexii polostrova v marci 2014.