Už na začiatku decembra tento krok avizoval prvý podpredseda EK Frans Timmermans. Naznačil pritom vtedy, že vec stále môže vyriešiť zmena prístupu trojice stredoeurópskych krajín.
„Európska komisia podala žalobu na Súdnom dvore EÚ proti Českej republike (C-719/17), Poľsku (C-715/17) a Maďarsku (C-718/17) kvôli porušeniu predpisov práva EÚ o relokácii žiadateľov o azyl,“ uviedol v tlačovej správe hovorca súdu Balázs Lehóczki.
Ďalej povedal, že začína procedúra, ktorú začala Európska komisia; žalované štáty vrátane majú teraz právo na krok EK reagovať. Prvé vypočutie podľa hovorcu možno očakávať v závere tohto roka. „V novembri či v decembri, nie skôr,“ vyhlásil Lehóczki. Účastníkmi vypočutia okrem Česka, Maďarska, Poľska a Európskej komisie môžu byť aj ďalšie členské krajiny EÚ, ktoré o to budú mať záujem.
Na ťahu generálny advokát
Zhruba dva až tri mesiace po tomto vypočutí by sa mal k žalobám vyjadriť generálny advokát Súdneho dvora. „Celý proces môže trvať až 18 mesiacov,“ upozornil hovorca súdu, podľa ktorého však sudcovia môžu dĺžku konania skrátiť. „To ale nie je automatické,“ dodal Lehóczki.
Na začiatku minulého decembra prvý podpredseda EK Timmermans uviedol, že Česko, Maďarsko a Poľsko ďalej neplnia svoje povinnosti vyplývajúce z programu jednorazového prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci Európskej únie napriek tomu, že súdny dvor EÚ začiatkom septembra potvrdil jeho platnosť. Odpovede trojice krajín na posledné stanovisko komisie boli neuspokojivé a tieto štáty nijako nenaznačili, že sa na veci chcú začať podieľať. Timmermans preto avizoval podanie žaloby na súd Únie.
Budapešť: EK uplatnila dvojaký meter
Európska komisia uplatnila dvojaký meter, pretože pre odmietnutie prisťahovaleckých kvót žalovala iba tri členské krajiny Európskej únie, pričom príslušné nariadenia nerealizovali viaceré krajiny. Vyhlásil vo štvrtok v Budapešti štátny tajomník maďarského ministerstva spravodlivosti Pál Volner.
Predstaviteľ maďarskej vlády vyjadril presvedčenie, že Bruselu krokom zažalovania krajín ide o zachovanie témy kvót, aby mohol členským krajinám prípadne nanútiť aj neobmedzené prisťahovalectvo. Podotkol, že Rakúsko z pohľadu povinného prerozdelenia utečencov splnilo očakávania EK na necelé jedno percento, Slovensko na 1,8 percenta, Bulharsko na 4,6 percenta, Španielsko na 14 percent a Francúzsko na 24,5 percenta.
Volner zdôraznil, že Maďarsko aj naďalej odmieta nanucovanie migračnej vlny členským štátom Únie.
Adekvátna reakcia, tvrdí súd
Program, na ktorom sa štáty EÚ napriek odporu Česka, Slovenska, Maďarska a Rumunska zhodli v roku 2015, skončil po dvoch rokoch vlani v septembri. Slovensko a Maďarsko neuspeli na úniovom súde so žalobou na spôsob, akým bolo o programe rozhodnuté. Súd naopak povedal, že jednorazový mechanizmus bol adekvátnou reakciou na migračnú krízu.
Mechanizmus kvót mal pomôcť Grécku a Taliansku, kam sa uchýlilo množstvo utečencov mieriacich do Európy zo Sýrie, ale aj z ďalších štátov, napríklad z Afriky. Obe juhoeurópske krajiny príliv migrantov nezvládali. Plán predpokladal presun celkovo až 160-tisíc ľudí s nárokom na medzinárodnú ochranu, avšak štáty si z Grécka a Talianska rozobrali len o niečo viac ako 32-tisíc osôb, oznámila v decembri komisia.