Ministerstvo udelilo v máji 2016 licenciu na ťažbu ropy v nórskej časti Arktídy 13 spoločnostiam. Okrem nórskej štátnej firmy Statoil a amerických ťažobných skupín Chevron a ConocoPhillips dostal povolenie ťažiť v Arktíde napríklad aj ruský Lukoil.
„Tvrdenie ekologických organizácií, že plán (udelenie ťažobných licencií) porušuje článok 112 ústavy, neobstálo,“ uviedol súd. „Štát, ktorý zastupuje ministerstvo ropného priemyslu a energetiky, je zbavený obvinenia,“ stojí v rozhodnutí.
Sťažovateľom súd nariadil uhradiť súdne trovy vo výške 580-tisíc nórskych korún.
Ekologické organizácie prvýkrát siahli pri argumentácii na súde po ústave, ktorá všetkým zaručuje právo na zdravé životné prostredie. Tvrdili, že udelenie licencií je v rozpore s parížskou dohodou o klíme, ktorú Nórsko podpísalo.
Nórsko je v západnej Európe kľúčovým producentom a vývozcom ropy a zemného plynu. V Arktíde zatiaľ ťaží minimálne. Oblasť podľa odhadov skrýva až 65 percent z doteraz neobjavených nórskych zásob ropy. Región by postupne mohol nahradiť náleziská v Severnom a Nórskom mori, ktoré sa už vyčerpávajú.
Právni zástupcovia nórskej vlády poznamenali, že ekológovia na seba týmto procesom len chcú upozorniť a že by nemálo ľudí prišlo o prácu, ak by súd ekológom dal za pravdu.
"Aj napriek neúspechu si myslím, že ľudia budú častejšie spochybňovať zlé rozhodnutia svojich vlád a častejšie sa dožadovať ich nápravy, "uviedol k rozhodnutiu súdu riaditeľ Greenpeace v Nórsku Truls Gulowsen.