Konala sa z iniciatívy USA. Nepokoje vypukli 28. decembra a Teherán tvrdí, že má dnes všetko pod kontrolou.
Izraelský portál 9tv.co.il to zdôvodnil hlavne absenciou lídrov, jednotného centra riadenia, ako to bolo napríklad počas masových nepokojov v roku 2009. A tak zázrak sa nekonal a podľa Teheránu USA dostali na pôde BR OSN to, o čo si koledovali.
„Iránsky režim máme teraz na muške. Budeme sledovať každý váš krok,“ zmohla sa tak iba na konštatovanie v diskusii Nikki Haleyová, veľvyslankyňa USA pri OSN. Ako pripomína aj arménsky portál News.am preložené z diplomatickej do normálne reči jej „zdvihnutý prst“ vlastne znamená, že „existuje iba podozrenie bez dôkazov“.
Delattre: Situácia v Iráne neohrozuje medzinárodnú bezpečnosť
Haleyová nezabudla apelovať na prítomných tvrdením, podľa ktorého „kvôli zasahovaniu Iránu do vnútorných vecí iných krajín v oblasti klesol priemerný rodinný rozpočet Iráncov o 15 percent.“ Jej „obavy“ vychádzajú podľa viacerých pozorovateľov pravdepodobne z úspechov Teheránu v Iraku a hlavne v Sýrii , kde po boku Moskvy a Ankary sa Iránu podarilo rozšíriť svoj politický vplyv. Práve táto skutočnosť kole oči Washingtonu, Rijádu ale aj Tel Avivu. A tak iný postoj nielen Washingtonu sa nedal ani čakať. Hlavne po tom, čo väčšina členov BR OSN od začiatku spochybnila zaťahovanie problematiky porušovania ľudských práv do agendy BR OSN.
Nebol to iba ruský zástupca v OSN Vasilij Nebenzja. Počnúc Čínou končiac „nováčikom“ Rovníkovou Guineou vyjadrili pochybnosti, či je táto rada správnym fórom pre Washingtonom presadzovanú otázku.
Negatívny postoj zaujal napríklad aj francúzsky veľvyslanec pri OSN François Delattre, ktorý dokonca pred novinármi ešte pred samotným rokovaním vyhlásil, že „situácia v Iráne neohrozuje medzinárodnú bezpečnosť“.
Ironicky „na diaľku“ reagovala aj Ankara. „Existujú iba dve figúry, ktoré podporujú iránskych demonštrantov: prezident USA Trump a izraelský premiér Netanjahu. My sme proti zasahovaniu zvonku,“ cituje portál Regnum šéfa tureckej diplomacie Mevlüta Cavusoglua.
Jediná Británia
Jediným, kto podporil americkú iniciatívu, bola Británia, ktorej veľvyslanec v OSN doslova zopakoval americký postoj prednesený Haleyovou. Jediné, na čom sa všetci účastníci rozpravy zhodli, bola výzva na adresu Teheránu, aby rokoval s kritikmi zhoršujúcej sa ekonomickej situácie v krajine.
Najväčšiu kritiku, podľa očakávania, si Washington v zastúpení veľvyslankyne Haleyovej, ale aj samotná BR OSN, vypočuli od iránskeho zástupcu v OSN Gholámího Chošrúa.
„Diskusia o vnútorných záležitostiach štátu presahuje právomoci tohto orgánu, a USA tak zneužívajú svoje práva ako stáleho člena BR OSN,“ vyhlásil diplomat. Zároveň pripomenul, že BR OSN sa nezaoberala rozháňaním demonštrantov prípade masového zatýkania a potlačenia hnutia Occupy Wall Street v roku 2011, ale ani v prípade eliminovania opakujúcich sa protestov v roku 2014 vo Fergusone, predmestí St. Louis, kde policajt zastrelil neozbojeného černocha. „A surové potláčanie protestov bolo neraz aj v západnej Európe,“ dodal zástupca Iránu. Aj iránsky šéf diplomacie Džavád Zarív na jednej z sociálnych sietí upozornil: „Je to ďalší prešľap v zahraničnej politike administrácie Donalda Trumpa.“ Podľa neho „BR OSN napriek snahám Washingtonu ešte raz nedovolila USA zneužiť jej právomoci. Väčšina odmietla zasahovanie do našich vnútorných vecí.“Podstatu iniciatívy USA v súvislosti s nepokojmi v Iráne zhrnul v kocke po rokovaní BR OSN americký šéf diplomacie Rex Tillerson citovaný izraelským portálom Newsru. „USA sú za zmenu moci v Iráne,“ vyhlásil, ale nezabudol aj dodať, že „iba od samotných Iráncov záleží organizácia pokojného prevzatia moci.“ V nádeji, že na iránskych uliciach „ešte revolučný prach nevychladol“.