Kubiš: Porážka IS nevyriešila, prečo mal podporu

"Islamský štát je globálna teroristická organizácia, ktorá takto pôsobí už veľmi dlho. Keď dôjde k porážke nejakých jej štruktúr, vždy si hľadá spôsoby, ako sa šíriť,“ povedal pre Pravdu Ján Kubiš, špeciálny vyslanec a šéf misie OSN v Iraku a bývalý slovenský minister zahraničných vecí.

08.01.2018 13:00
irak Foto: ,
Tisíce Iračanov sú utečencami vo svojej krajine. Irak bude potrebovať miliardy na obnovu.
debata (61)

Pred dvoma rokmi ste v rozhovore pre Pravdu povedali, že teroristická organizácia Islamský štát (IS) zapustila v Iraku korene. Pred rokom ste hovorili, že bude porazený, ale jeho ideológia prežije. Ako to vyzerá po tom, čo IS stratil územie, ktoré ovládal v Iraku?

Bol to len takzvaný štát, aj keď mal isté štruktúry. Bol však postavený na piesku. Z hľadiska príjmov to bol zlodejský štát. Štruktúry IS sú porazené. Príčiny, prečo táto organizácia a pred ňou aj iné teroristické skupiny mali úspech so svojou ideológiou v Iraku, však nie sú odstránené. Útoky pokračujú. Ideológia prežíva a vojenská porážka IS nevyriešila to, prečo mala organizácia podporu. Keď pred troma rokmi začala aktívne pôsobiť na území Iraku, pridávali sa k nej tisíce Iračanov. A aspoň IS tolerovali desaťtisíce, státisíce ľudí. Pokiaľ irackí šiitskí lídri do volieb, ale najmä po voľbách v máji 2018 nenájdu riešenie na vytvorenie rovnováhy so sunnitmi, budeme opätovne svedkami rastu extrémizmu.

O tom sa hovorí v súvislosti s Irakom roky. Pohlo sa niečo?

Nielen plebiscit, ale aj kroky, ktoré ústredná vláda urobila, aby nastolila ústavný poriadok, razantne zmenili situáciu.

Náznaky sú. IS dokázal ovládnuť 35 percent územia. Vládnuca iracká vrstva, a mnohí z nej boli predstavitelia šiitskej vetvy islamu, pochopila, že niečo nefunguje. Väčšina začala hovoriť, že systém je síce v poriadku, ale je potrebné urobiť ústretové kroky v súvislosti so sunnitmi, aby sa cítili v Iraku rovnocenne. Pre mnohých však ani šok z IS nebol dostatočný a stále sa domnievali, že v krajine všetko fungovalo. Opísal som situáciu pred troma rokmi. Po vojenskej porážke IS počúvame, že v skutočnosti ani nie je o čom debatovať v súvislosti s irackým systémom, že hlavné nebezpečenstvo pominulo, že na úrovni riadenia štátu nie sú potrebné nejaké veľké zmeny. Premiér Hajdár Abádí vidí, že budú potrebné reformy aj v tejto oblasti, ale ako drvivá väčšina politikov, tiež zdôrazňuje, že je potrebné začať na komunálnej úrovni. Existuje teda určité pochopenie a vôľa a pozorujem tiež väčšiu dávku realizmu na strane sunnitských vodcov. Takže dozrieva to. Ale viete, keď je niekto víťaz, tak sa správa aj trochu arogantne a zabúda na to, v akej zložitej situácii sa Irak nachádzal v lete roku 2014.

Podarí sa teda vyriešiť tieto otázky lepšieho fungovania krajiny?

Je veľmi dôležité manažovať politické procesy v Iraku. Dnes sú prioritou parlamentné a voľby do regionálnych rád, ale aj hlasovanie v Kurdistane, ktoré by mohlo byť v apríli. Všetko sa teraz sústredí na tieto procesy a riešenie ťažkých otázok sa odkladá na obdobie po voľbách.

Ako na Irak pôsobia ambície Kurdov a referendum o nezávislosti?

V desiatkach rozhovorov, ktoré som mal s kurdskými predstaviteľmi vrátane bývalého prezidenta Masúda Barzáního, som ich varoval pred týmto krokom. Bol nepremyslený. Varoval som ich, že nesprávne vyhodnocujú vnútropolitické, regionálne aj globálne politické a bezpečnostné podmienky. Nielen plebiscit, ale aj kroky, ktoré ústredná vláda urobila, aby nastolila ústavný poriadok, razantne zmenili situáciu. Kým predtým boli naši priatelia v Kurdistane svojím spôsobom stabilizujúcim prvkom v prospech súdržnosti Iraku, dnes sú v úplne inej pozícii. Kurdistan je politicky roztrieštený a zápasí s obrovskými ekonomickými a sociálnymi problémami. Kurdské referendum vytvorilo zložitú situáciu a posilnilo postavenie vlády. Na druhej strane Bagdad musí hľadať riešenia, ktoré budú brať do úvahy potreby kurdskej autonómie. Inak by to vyzeralo ako so sunnitmi a teoreticky to môže prispieť k uvoľňovaniu väzieb v rámci štátu a vytvárať zložité podmienky na riadenie Iraku.

Po vojenskej porážke IS ste už mali možnosť navštíviť oslobodené oblasti, boli ste v Mosule?

Chystám sa tam onedlho. Moja misia tam cestuje veľmi často. Mám dostatok informácií, stretávam sa s predstaviteľmi oslobodených oblastí. Situácia je jasná. Na to, aby sa obnovilo to, čo bolo vo vojne zničené, bude treba desiatky miliárd dolárov.

Ústredná vláda hovorí o sume 100 miliárd dolárov.

To je určitá cieľová suma. Znamenala by opätovné vybudovanie všetkého zničeného. Naši partneri v rámci irackej vlády si uvedomujú, že dnes nie je na takéto príspevky žiadna chuť. Najmä, ak ide o krajinu, ktorá má obrovský nevyužitý hospodársky potenciál. A nehovorím len o rope, čo je sektor, kde Irak môže byť jeden z najsilnejších hráčov na svete. Ide aj o celkový výkon irackého hospodárstva, vrátane poľnohospodárstva. Je to však beh na dlhú trať a záležitosť uskutočnenia mimoriadne hlbokých ekonomických reforiem. Tie by postavili iracké hospodárstvo na nohy, umožnili by prílev investícií do súkromného sektora a ich ochranu. Ekonomika krajiny je silno poznačená štátnym riadením. Ľudia si zvykli na to, že najlepšie je dostať sa do zamestnania pre štát. Musí sa to zmeniť. A, samozrejme, je to aj otázka korupcie. Abádí boj s ňou stavia ako prioritu. Korupcia bola nakoniec jedným z faktorov, ktorý prispel k tomu, že IS bol spočiatku úspešný.

IS nezmizol, čo zostáva najväčším problémom? Budú sa zostávajúci členovia teroristickej organizácie snažiť preniesť boj do Európy, pokúsia sa uchytiť niekde inde, v krajinách ako Afganistan či Líbya?

Islamský štát je globálna teroristická organizácia, ktorá takto pôsobí už veľmi dlho. Keď dôjde k porážke nejakých jej štruktúr, vždy si hľadá spôsoby, ako sa šíriť. Aj pomocou iných zoskupení, ktoré sa k IS hlásia. Bude to pokračovať. Musíme proti tomu bojovať, je to však záležitosť desaťročí. Bolo by veľmi nesprávne, keby sme sa nesnažili stabilizovať situáciu v Iraku. Je potrebné tiež zobrať do úvahy a komplexne využiť novú stratégiu USA v súvislosti s Afganistanom. Snažme sa obmedziť ďalšie teroristické aktivity IS v regióne. Pre Afganistan musíme hľadať možnosti, aby bol čoraz viac stabilizujúcim faktorom v oblasti. S terorizmom sa naďalej budeme stretávať tiež v Európe. Aj s tým, aké má iné dosahy, napríklad v podobe migračných vĺn, ktoré sa neskončili. Irak je však pozitívny príklad, kde nachádzame riešenie a som rád, že k tomu prispela aj OSN za tri roky, čo tam pôsobím. Vidím určitú šancu na hľadanie politických riešení aj v Sýrii. Zdá sa mi, že krajina sa dostáva do tejto etapy. Dúfam, že aj v tom OSN zohrá úlohu.

© Autorské práva vyhradené

61 debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Kubiš #Islamský štát #IS