Tvrdí to aspoň albánsky spravodajský portál InfoShqip, ktorý sa odvoláva na „spoľahlivé grécke zdroje“. Atény ani Skopje túto informáciu nekomentovali.
Portál píše o neoficiálnom dokumente, ktorý má obsahovať v zásade dohodnuté riešenie oboch strán.
Text vraj zahŕňa kompromis aj v ďalších súvisiacich otázkach – v označeniach macedónskeho jazyka, národnosti, štátnej príslušnosti a cirkvi.
Obe krajiny vedú už dlhé roky spor o názov Macedónska, ktorý Skopje prijalo po rozpade Juhoslávie. Grécko kvôli nemu bývalej juhoslovanskej republike doteraz blokuje snahu pripojiť sa k Severoatlantickej aliancii a bráni jej začleneniu do Európskej únie. Názov Macedónsko totiž Gréci považujú za zásah do svojho dedičstva a za skrytý územný nárok na rovnomennú severogrécku provinciu.
Oficiálne sa v OSN aj na medzinárodnej scéne krajina nateraz nazýva Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM).
Rokovanie v Aténach
O probléme rokoval v Aténach macedónsky vicepremiér pre európske záležitosti Bujar Osmani s gréckym ministrom zahraničia Nikosom Kotziasom. Osmani sa po stretnutí k možnému kompromisnému názvu nevyjadril.
Avšak macedónska vláda podľa neho dúfa, že konkrétny návrh prednesie sprostredkovateľ OSN Matthew Nimetza 19. januára v New Yorku pri stretnutí s vyjednávačmi oboch strán.
Nacionalistický problém
Macedónsky premiér Zoran Zaev v nedeľu v rozhovore poskytnutom gréckej televíznej stanici Alpha TV vyjadril presvedčenie, že do pol roka by obe krajiny mohli dosiahnuť dohodu. Žiadne podrobnosti o tom, na čom svoj optimizmus zakladá, ale neoznámil.
V minulosti už viacero návrhov na riešenie padlo, vrátane názvov Nové Macedónsko alebo Severné Macedónsko. Všetky boli jednou či druhou stranou alebo obomi odmietnuté. V Grécku napríklad nacionalistické skupiny doteraz úplne odmietajú, aby sa v názve severného suseda objavilo Macedónsko. Macedónski nacionalisti zase odmietajú pridanie akéhokoľvek prívlastku.