Podľa ministerky bude najprv nutné dohodnúť s Londýnom „dôstojné a spravodlivé“ riešenie jeho situácie. Británia už podľa agentúry AP čerstvému ekvádorskému občanovi zamietla udeliť diplomatický štatút.
Stratí nárok na azyl?
Štyridsaťšesťročný Assange sa na ambasádu v Londýne uchýlil v júni 2012, dva mesiace po tom mu Ekvádor udelil politický azyl. Austrálsky programátor sa na veľvyslanectve ukryl pre obvinenie zo znásilnenia vo Švédsku z roku 2010. Assange vinu odmieta a Švédsko vlani prípad odložilo. Stále ho však môžu zatknúť a vydať do USA, kde mu hrozí stíhanie pre zverejnenie tajných dokumentov o vojne v Iraku či v Afganistane.
Udelením občianstva podľa ekvádorského denníka El Universo, ktorý ako prvý informoval o udelení občianstva, Assange stráca nárok na politický azyl. Ekvádor ho totiž nemôže udeľovať svojim občanom. Môže ho však naďalej chrániť na základe diplomatickej ochrany.
Podľa denníka El Universo Assangeovi vydali občiansky preukaz už vlani 21. decembra, registrovali ho v severoekvádorskej provincii Pichincha a dostal vraj už aj ekvádorský pas.
Správa o občianstve pre Assangea sa objavila deň potom, čo ekvádorská ministerka zahraničia María Espinosaová oznámila tlači, že sa snaží získať prostredníka (tretiu krajinu alebo nezávislú osobu) pre riešenie tohto prípadu.
Z hackera celebrita
Julian Assange už od konca 80. rokov minulého storočia pôsobil ako hacker v rôznych skupinách, ktoré sa „nabúravali“ do databáz nadnárodných firiem či štátnych inštitúcií, austrálskych či amerických. V súvislosti s tým ho v polovici 90. rokov obvinili z viacerých trestných činov, nakoniec vyviazol s pokutou.
Celebritou sa stal vďaka serveru WikiLeaks, pri ktorého zrode stál v roku 2006. Tento projekt sa od začiatku zameriaval na zverejňovanie tajných vládnych dokumentov. Veľký rozruch spôsobil v roku 2010, keď sprístupnil tajné americké dokumenty o vojne v Iraku či v Afganistane.