Atentát na mier v Kosove

Vražda predsedu občianskeho hnutia Sloboda, demokracia, spravodlivosť vyhrotila napätie nielen v etnicky rozdelenej Kosovskej Mitrovici, kde atentátnik z idúceho auta zasiahol obeť piatimi výstrelmi do hrude, ale aj medzi Prištinou a Belehradom. Útok bol načasovaný na predvečer citlivého výročia: presne o mesiac uplynie desať rokov od jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova od Srbska, ktoré Belehrad naďalej odmieta uznať.

Srbský prezident včera zvolal naliehavé zasadanie rady pre národnú bezpečnosť. A z Bruselu sa predčasne vrátila delegácia, ktorá mala pokračovať v rokovaní s kosovskými predstaviteľmi o normalizácii vzťahov. Vučič označil vraždu 64-ročného Ivanoviča za teroristický čin. „Tento čin považuje Srbsko za teroristický a tak k nemu bude aj pristupovať,“ vyhlásil srbský prezident a dodal, že Srbsko požaduje účasť na vyšetrovaní zločinu.

Z útoku mnohí Srbi podozrievajú albánskych nacionalistov, ale mohlo ísť aj o likvidáciu nepohodlného politika srbským zločineckým podsvetím. Ivanovič totiž poukazoval na to, že Srbi v Mitrovici majú strach ani nie tak z Albáncov ako z miestnych zločincov. „Ľudia sa neboja Albáncov, ale Srbov, násilníkov a kriminálnikov, ktorí jazdia v džípoch bez poznávacích značiek. Drogy sa predávajú na každom rohu. Dialo sa to aj predtým, ale nie v takej miere, títo ľudia sa nesprávali tak arogantne ako teraz,“ povedal Ivanovič pre týždenník Vreme.

Za najväčšiu hrozbu považoval beztrestnosť zločincov. V rozhovore pre Pravdu pred časom spomenul, že od konca vojny v roku 1999 boli v Mitrovici zabité desiatky ľudí. „Nik z vrahov nebol obvinený a odsúdený. To znamená, že sú stále tu, okolo nás. Ak sú nepotrestaní, čo im zabráni, aby zabili znova?“ položil vtedy prorockú otázku.

Potrestanie páchateľov etnicky motivovaných zločinov označil Ivanovič v rozhovore pre Pravdu za prvý krok k obnoveniu dôvery medzi Srbmi a Albáncami v Kosovskej Mitrovici. Paradoxne, táto požiadavka sa neskôr obrátila proti nemu. Súdny senát justičnej a policajnej misie EÚ v Kosove (EULEX) pred dvoma rokmi Ivanoviča odsúdil na deväť rokov väzenia. Uznal ho vinným, že v apríli 1999 naviedol príslušníkov srbskej polovojenskej jednotky, aby zabili štyroch albánskych civilistov.

O rok neskôr však odvolací súd rozsudok zrušil a nariadil nový proces. Dospel totiž k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že by Ivanovič nariadil vojnové zločiny. „Už keď ho zatkli, som uvažoval o tom, že to mohol byť niekto so srbskej strany, kto to podstrčil EULEX-u. On v nasledujúcich rokoch aj naznačoval, že mu viac priťažovali svedectvá zo srbskej strany a nie z kosovskoalbán­skej,“ povedal pre Pravdu expert na Balkán Július Lőrincz „Zabili muža dialógu. Mne to pripomína zavraždenie Zorana Djindjiča,“ dodal s poukázaním na atentát na niekdajšieho srbského premiéra, ktorý sa stal pred pätnástimi rokmi obeťou sprisahania mafie s ultranaciona­listami.

„Vražda Ivanoviča a reakcie kosovských a srbských politikov ukazujú, aké krehké sú stále vzťahy medzi Belehradom a Prištinou,“ povedala pre Pravdu Natasha Wunschová z Centra pre komparatívne a medzinárodné štúdiá v Zürichu. „Kým EÚ dúfala zavŕšiť začaté rokovania o štatúte Kosova uzavretím záväznej dohody v roku 2019, odchod srbskej delegácie z Bruselu pod zámienkou vraždy a počiatočná neschopnosť kosovského premiéra Ramusha Haradinaja komentovať udalosť hrozí nadlho zablokovať rokovania a zmariť skoré dosiahnutie dohody. Taktisto hrozí radikalizácia postojov na oboch stranách tým, že obnovia dôraz na nevyriešené zločiny spáchané počas konfliktu,“ dodala.