Za predsedu poslanci zvolili separatistického politika Rogera Torrenta a stúpenci nezávislosti získali celkovo štyri zo siedmich kresiel v predsedníctve zboru. To im dáva nádej na zvolenie expremiéra Carlesa Puigdemonta, ktorý teraz zdržiava v Bruseli, za nového predsedu vlády.
Dočasné vedenie parlamentu umožnilo hlasovanie v zastúpení trojici uväznených politikov, medzi ktorými je bývalý vicepremiér Oriol Junqueras. Puigdemont ani štyria ďalší poslanci – ktorí rovnako ako spomínaná trojica čelia obvineniu zo vzbury a v obavách zo zatknutia zostávajú v Belgicku – o to nepožiadali a kvôli ich absencii nemali separatisti absolútnu väčšinu vo 135-člennom zbore.
Tridsaťosemročného Torrenta, člena Republikánskej ľavice Katalánska (ERC), tak presadili až v druhom kole hlasovania, kde im stačila prostá väčšina 65 hlasov prítomných poslancov. Víťaz decembrových volieb, unionistická strana Ciutadans, navrhla do čela parlamentu Josého Mariu Espeja. Zástancovia jednoty so Španielskom však majú v parlamente iba 57 hlasov, ktoré na jeho zvolenie nestačili a musel sa uspokojiť s podpredsedníckou funkciou.
Kľúčovou bola pre úspech separatistov pomoc ôsmich poslancov koalície Catalunya en Comu-podo (Katalánsko spoločne môžeme), ktorí síce nepodporujú nezávislosť Katalánska, pri voľbe predsedu však odovzdali prázdne hlasovacie lístky s odôvodnením, že nechcú prispieť k „sfalšovanej väčšine“ založenej na neprítomnosti obvinených poslancov.
„Prvým krokom bude bezodkladne ukončiť intervenciu (španielskej vlády) do našich inštitúcií,“ povedal po svojom zvolení Torrent, ktorý zároveň prisľúbil, že sa bude snažiť prispieť k zjednoteniu katalánskej spoločnosti rozdelené na dva nezmieriteľné tábory.
Dvoma podpredsedami boli zvolení Espejo a Josep Costa z koalície Spoločne pre Katalánsko (JXCat). Spolu s postami tajomníkov získali separatisti vo vedení celkom štyri miesta, zo zvyšnej trojice pripadli dve Ciutadans a jedno socialistom.
Zloženie parlamentného vedenia nahráva separatistom v chystanej voľbe predsedu vlády, ktorej pravidlá určí. Rozhodne aj o tom, či sa Puigdemont bude môcť o úrad uchádzať prostredníctvom videokonferencie, ako navrhujú strany usilujúce sa o nezávislosť. Katalánski unionisti aj centrálna vláda v Madride túto možnosť odmietajú.
Zasadnutie sa konalo v emotívny atmosfére a kreslá neprítomných poslancov bola zakrytá žltými stužkami symbolizujúcimi hnutie za nezávislosť Katalánska. Hlasovanie po menách sprevádzal hlasný potlesk separatistických poslancov vo chvíľach, keď boli na odovzdaniu hlasov vyzvaní niektorí z uväznených či v Belgicku prebývajúcich politikov.
„Zoberme si späť svoje inštitúcie. Bojujme za našu vlasť. Ukážme dôstojnosť,“ odkázal poslancom krátko pred začiatkom schôdze prostredníctvom twitteri Puigdemont, ktorý zostáva hlavným kandidátom na post premiéra. Z toho ho zosadila španielska vláda pri októbrovom prevzatie riadenia nad Katalánsku kvôli jednostrannému vyhláseniu nezávislosti regiónu.
Puigdemont zatiaľ úplne neobjasnil, či sa chce uchádzať o premiérsky post z Bruselu, alebo či sa vráti do vlasti. Ak vstúpi na španielsku pôdu, hrozí mu okamžité zatknutie.
Španielsky premiér Mariano Rajoy tento týždeň vyhlásil, že neuzná katalánsku vládu, ktorej premiér bude úradovať zo zahraničia. Podľa Rajoya by v takom prípade správu nad Katalánskom aj naďalej vykonávala španielska vláda.