Vo svojom úvodnom príhovore povedal, že je našou povinnosťou nielen pripomínať si milióny obetí, „ale urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa zabránilo takýmto tragédiám v budúcnosti“.
Šéf ruskej diplomacie podľa agentúry AP ďalej vyhlásil, že holokaust je „jedným z najhorších zločinov proti ľudskosti“. Vyjadril tiež znepokojenie nad tým, že v mnohých krajinách v poslednom období dochádza k obnovovaniu nacistických myšlienok.
Podľa neho je „obzvlášť nemorálne“, že niektoré členské štáty Európskej únie rúcajú pamätníky sovietskym vojakom, ktorí zaplatili vlastnými životmi, aby zbavili svet nacistických hrôz a pomohli nastoliť mier a stabilitu na európskom kontinente.
Takéto činy sú podľa Lavrova znesvätením a „všetci by sme sa mali rozhodne postaviť proti takýmto veľmi nebezpečným trendom“.
Nemecká vojnová zrada
Vyhladzovanie Židov nastalo po tom, ako Nemecko 22. júna 1941 napadlo Sovietsky zväz, pripomína AP.
Jeden z panelov na výstave informoval o tom, že „2,7 milióna ľudí zastrelili, spálili, pochovali zaživa, utopili v riekach či močiaroch, obesili“. Všetci boli sovietskymi občanmi a predstavujú takmer polovicu všetkých obetí holokaustu.
Dôkazy o utrpení
Výstava s názvom „Holokaust: vyhladenie, oslobodenie, záchrana“ prináša písomné dôkazy a fotografie väzňov nacistických koncentračných táborov a ich osloboditeľov – vojakov Červenej armády.
Jej otvorenie sa uskutočnilo len pár dní pred Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na 27. januára, keď v roku 1945 Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau.