Prezident Recep Erdogan po útoku na mesto upozornil, že ešte „vyčistia“ od príslušníkov sýrskych kurdských milícií (YPG) aj mesto Manbidža. Citovaný Reuters nezabudol pripomenúť, že Ankara sa na tom dohodla s Moskvou.
Podľa Turecka operácia Olivová ratolesť má štyri etapy. Oficiálne cieľom Turkov je vytvoriť na území južného suseda pozdĺž spoločných hraníc 30-kilometrové tzv. nárazníkové „bezpečnostné“ pásmo. Podobne ako to Turecko už urobilo aj v prípade Iraku. Vtedy si zo zóny v irackom vnútrozemí urobilo korzo slúžiace pri honbe za príslušníkmi ozbrojeného krídla Strany kurdských pracujúcich (PKK).
V jednom i druhom prípade Ankara konala bez vedomia Damasku aj Bagdadu. Aj keď v druhom prípade tvrdí opak. Ibaže Iračania to dodnes popierajú. Pritom operácia Olivová ratolesť je už druhou tureckou akciou svojho druhu. V auguste 2016 totiž vtrhlo Turecko do Sýrie v rámci operácie Štít Eufratu.
Rusko chápe snahu Turecka dosiahnuť bezpečnosť. Dnes je pre Moskvu nevýhodné podporiť PKK. Prvoradým je zachovanie tureckej územnej celistvosti,Dmitrij Trenin, riaditeľ moskovského Carnegieho centra
„Vyzývame Ankaru na zdržanlivosť,“ zmohli sa v posledných hodinách na reakciu USA, spojenec sýrskych Kurdov, ale aj Rusko, ktoré ako všetci globálni hráči sledujú aj v tejto strategicky dôležitej oblasti vlastné ciele. Rovnako ako Francúzsko, ktoré zvolalo na pondelok mimoriadne rokovanie BR OSN.
A tak ako vždy doteraz, aj tentoraz Kurdov pravdepodobne "veľkí“ obetovali. Podľa mnohých pozorovateľov tak tureckú Olivovú ratolesť mierom ani necítiť. Zato cítiť zradu kurdských zákonných práv. Vinu na tom nesú aj samotní stále nejednotní Kurdi, ktorí sa navyše stále naivne spoliehajú na pomoc USA.
„Akcia Ankary bola vopred s Moskvou dohodnutá,“ tvrdí na druhej strane v novinách Kommersant vysokopostavený zdroj, ktorý svoju informáciu opiera o nedávnu návštevu šéfov tureckého generálneho štábu a rozviedky v Moskve. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov však vzápätí poprel pravdivosť informácie.
„V Sýrii máme svoje ciele a úlohy,“ tvrdí napriek všetkým dohadom zdroj novín Kommersant na adresu ruského nezasahovania do konfliktu na severe sýrskeho spojenca. Podľa politológa Ruslana Puchova nie je vylúčené, že Moskva pôvodne plánovala „vymeniť mesto Afrín za tureckú podporu Kongresu sýrskeho národného dialógu“, ktorý sa koncom mesiaca zúčastní na rokovaní v Soči o budúcnosti Sýrie. Podľa kurdských zdrojov Moskva vraj Kurdom navrhla odovzdanie mesta Afrín oficiálnym vládnym silám z Damasku, čo by vraj zabránilo tureckému vpádu.
Foto: SITA/AP, Yasin Bulbul
Podľa portálu Directorate4 Kurdi vraj súhlasili s odovzdaním mesta vládnej správe, ale odmietli pustiť do mesta sýrsku armádu. Viac vraj veria americkej pomoci. Podľa viacerých pozorovateľov tá však nemusí prísť ako nedávno v prípade Irackého Kurdistanu. Washington uprednostnil záujmy Bagdadu a Kurdov na severe „hodil cez palubu“. Rovnako ako pred rokmi, keď irackí Kurdi pozitívne reagovali na výzvu USA vzbúriť sa proti Saddámovi Husajnovi. Pomoc však ani vtedy neprišla a iracký líder sa Kurdom kruto pomstil.
„Rusko chápe snahu Turecka dosiahnuť bezpečnosť. Dnes je pre Moskvu nevýhodné podporiť PKK. Prvoradým je zachovanie tureckej územnej celistvosti,“ povedal na rovinu Dmitrij Trenin, riaditeľ moskovského Carnegieho centra. Zatiaľ však hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok lakonicky vyhlásil, že „veľmi pozorne sledujeme situáciu v súvislosti s operáciou a ruskí predstavitelia sú aj v tomto prípade v kontakte so sýrskym aj s tureckým vedením“.
A to na pozadí ostrého protestu Damasku, ktorým reagoval na vpád tureckých jednotiek na svoje územie. „Aj pre USA sú vzťahy s Tureckom, spojencom na južnom krídle NATO, prednejšie ako Kurdi. Tým skôr, že americko-turecké vzťahy sú po neúspešnom prevrate proti Erdoganovi na bode mrazu,“ pripomenul aj portál Rosbalt. Neprekvapil preto postoj Washingtonu, ktorý dal jasne najavo, že mesto Afrín "nepatrí do oblasti záujmu USA“.
Napokon podľa mnohých pozorovateľov práve rozdielny postoj USA a Turecka k sýrskym Kurdom spôsobil operáciu Olivová ratolesť. „Dokonca aj bez mesta Afrín neutrpí veľký vplyv Kurdov v oblasti. Stále budú súčasťou politického riešenia konfliktu v krajine. Veľkým otáznikom však je, či Moskva, ktorá sa otočila od svojich ešte včerajších spojencov, dokáže úspešne vplývať na budúcnosť Sýrie po skončení vojny,“ nezabudol pripomenúť Kirill Semionov, odborník na islamskú problematiku.