Ministerstvo kultúry odobralo snímke renomovaného režiséra Armanda Iannucciho povolenie. Film sa mal v ruských kinách premietať od štvrtka 25. januára.
Na film sa hneď po septembrovej premiére v Toronte sťažovali ruskí komunisti, podľa ktorých je protiruský. Iným hodnostárom – napríklad režisérovi Nikitovi Michalkovovi – zase prekážalo, aby sa satirická snímka v Rusku premietala práve v čase, keď sa na začiatku februára oslavuje 75. výročie sovietskeho víťazstva v bitke pri Stalingrade, jednej z kľúčových za druhej svetovej vojny.
Právnici ministerstva vo filme zistili „príznaky extrémizmu“, je vraj „zameraný na vyvolávanie nenávisti a zášti a ničenia dôstojnosti ruského (sovietskeho) človeka“ a „kriví minulosť, aby obdobie 50. rokov v živote sovietskych ľudí vyvolávalo len hrôzu a odpor“.
Tlač podozrieva, že povolenie odobral filmu osobne ruský minister kultúry Vladimir Medinskij, ktorý ešte nedávno vyhlasoval, že v Rusku cenzúra neexistuje. Aj v nedávnej minulosti mali s ruskými úradmi ťažkosti mnohé filmy, napríklad Borat, Súkromná vojna pána Wilsona, Dieťa 44 či Láska.
Paradox komédie
Časopis Ogoňok napísal, že komédia, natočená podľa komiksu o Stalinovej smrti, by mohla Rusov naučiť, že strachu sa možno smiať, hoci sa zdá, že k žartom nie je dôvod, a to aj vzhľadom na množstvo stúpencov štátneho násilia.
Paradoxne práve komédia podľa recenzenta dokázala pochmúrnosť udalostí vystihnúť lepšie ako mraky historických seriálov z posledných rokoch, vyznievajúce skôr ako poklona „veľkosti doby“ a ignorujúcich utrpenie obetí stalinizmu.
V absurdnej tragikomédii totiž všetka pieta k „veľkosti“ chýba, a tým sa všetko mení: "V Stalinovej smrti šokuje nie to, čo sa deje (to všetko už sme tak či inak vo filmoch videli), ale to, že všetci, dokonca aj obete, pristupujú ku všetkému ako k niečomu normálnemu.
V tom tkvie autentické ovzdušie doby, v ktorej sa iracionálnosť zmenila v obyčaj. " A na tomto pozadí sa kolektívny hrdina – politbyro – trhá a podráža medzi sebou, skrátka „ide o film o podstate moci v podaní jedného z najväčších majstrov politickej satiry v súčasnej kinematografii“.