Pri letoch sa podľa riaditeľa testujú „vysoko presné zbrane umiestnené vo vnútri trupu lietadla aj zavesené na vonkajších závesniciach.“ Nasledovať má odpaľovanie rakiet.
Minulý mesiac jeden z 11 prototypov Su-57 prvýkrát letel s novým, výkonnejším motorom. Lietadlo však doteraz nezavŕšil program štátnych skúšok, ani nie je jasné, kedy a v akom počte ho zaradia do výzbroje. Výrobca síce vlani na jar ohlasoval, že prvý tucet sériových lietadiel by malo letectvo dostať v roku 2018, ale program mešká. Napríklad sa počítalo s tým, že táto prvá ruská stíhačka piatej generácie sa prvýkrát vznesie do vzduchu v roku 2006, prvý let sa nakoniec odohral až v januári 2010.
Hlavným zadaním Su-57 je zabezpečiť vzdušnú nadvládu, k čomu má napomôcť obtiažna zistiteľnosť radarmi a infračervenými snímačmi a schopnosť dosahovať nadzvukovú rýchlosť bez prídavného spaľovania.
Stroj sa má tiež vyznačovať mimoriadnou obratnosťou, novou avionikou a radarom, umožňujúcim útočiť na vzdušné i pozemné ciele za akéhokoľvek počasia a v akomkoľvek čase. Na štart aj na pristátie mu majú stačiť pomerne krátke dráhy.
Americký stroj F-22 Raptor, ktorému sa ruský stroj podobá, prvýkrát vzlietol v roku 1997 a medzitým sa vyrobili skoro dve stovky týchto strojov. Spojené štáty ich nedodávajú ani svojim najbližším spojencom. Medzitým USA v spolupráci s ďalšími krajinami vyvinuli a zaviedli do výzbroje ľahší doplnok Raptoru, stíhačku F-35.
Ruský prezident Vladimir Putin počas stredajšej návštevy Ufy oznámil prijatie nového desaťročného programu prezbrojenia ruských síl. Ten pre roky 2018 až 2027 počíta so stavbou jadrových ponoriek triedy Borej-B, zaradením stíhačiek Su-57 a MiG-35 do výzbroje, s modernizáciou bombardérov Tu-95, Tu-160 a Tu-22M3, s vývojom novej strategickej rakety Sarmat, systému protivzdušnej obrany S-500 a Hypersonickej rakety Cirkon (Zirkón), napísal denník Kommersant a dodal, že na prezbrojenie má stať minúť asi 19 biliónov rubľov.