A všetci doterajší vládcovia Pražského hradu dokázali, že vedia formovať verejnú debatu o medzinárodných otázkach. Kam teda nasmeruje Česko jeho (staro)nový prezident?
Už zajtra bude jasné, či post hlavy štátu obháji Miloš Zeman, alebo ho vystrieda bývalý šéf českej akadémie vied Jiří Drahoš. Súperi sa stretnú v druhom kole prezidentskej voľby, ktoré sa koná dnes a v sobotu. Ešte predtým mali kandidáti poslednú šancu, ako ovplyvniť voličov. Včera večer sa v Českej televízii konal druhý duel kandidátov. Skončil sa po uzávierke tohto vydania denníka Pravda.
Imidž krajiny
Zahraničná politika nebýva oblasťou, ktorá by zásadným spôsobom ovplyvňovala rozhodovanie voličov. Ale Zemanovo pôsobenie v úrade na ňu upriamilo pozornosť. Keď bol ešte súčasný prezident premiérom, Česko v roku 1999 vstúpilo do NATO. V roku 2013 sa stal Zeman prezidentom a na Pražskom hrade vyvesil zástavu Európskej únie za prítomnosti vtedajšieho šéfa eurokomisie José Manuela Barrosa.
Odvtedy sa však veľa zmenilo. Zeman stihol vyhlásiť, že si vie predstaviť referendum o EÚ, v ktorom by údajne hlasoval za úniu, opakuje ruské argumenty týkajúce sa Ukrajiny a do Číny sa vraj prišiel učiť, ako stabilizovať spoločnosť. V otázke utečeneckej krízy Zeman podporil radikálne protimoslimské zoskupenia a nedávno vystúpil na zjazde krajne pravicového hnutia Sloboda a priama demokracia, ktoré vedie Tomio Okamura.
Drahoš je ako bývalý akademik skôr nepopísaná stránka, čo sa týka zahraničnej politiky. Navyše sa v kampani riešil jeho vzťah k migrantom. Drahoš stále zdôrazňuje, že nie je žiadny „vítač“. Opakuje, že odmieta utečenecké kvóty. Keď bude vo funkcii, tak sa bude usilovať o ich zrušenie. Podľa Drahoša bezpečnosť Česka garantuje členstvo krajiny v NATO. "EÚ nie je bezchybná. Buďme kritickí a aktívni, nepodkopávajme však základy, na ktorých je postavená. Škodili by sme najmä sebe,“ tvrdí na svojej oficiálnej stránke prezidentský kandidát.
"Prezident nemá príliš veľké právomoci. Ovplyvňuje však imidž krajiny. Vieme, aké má prezident Zeman názory na migráciu, iné náboženstvá alebo Rusko. Dá sa predpokladať, že Drahoš bude v týchto veciach oveľa umiernenejší, bližší nejakému transatlantickému centrickému prúdu. Nebude príliš prekvapovať, a preto budú jeho aktivity aj viac predvídateľné. Drahoš sa asi nebude snažiť zaujať verejnosť kontroverznými výrokmi,“ zhodnotil kandidátov zahraničnopolitický analytik Vít Dostál z Asociácie pre medzinárodné otázky.
Foto: SITA/AP
Otvorené a zavreté dvere
"O smerovanie Česka v súvislosti s prezidentskou voľbou do určitej miery ide. Hlasovanie môže odrážať aj to, ako je nastavená celá česká spoločnosť. Do budúcnosti by to mohlo ovplyvniť politickú debatu,“ uviedol pre Pravdu Michal Kořan z Aspenského inštitútu v Prahe. "Jedna možnosť je, že vyhrá Zeman, ktorý má vyhrotenú protieurópsku rétoriku, hovorí dokonca o referende. V prípade, že zvíťazí Drahoš, tak sa ukáže, že česká verejnosť nie je až taká uzavretá do seba, ako by sa mohlo zdať. Môže to mať vplyv na ďalšie diskusie,“ pripomenul odborník na medzinárodné vzťahy.
Podľa Kořana môže hlava štátu prostredníctvom svojich diplomatických aktivít otvárať alebo, naopak, zatvárať určité dvere a vláde sťažovať výkon bežnej zahraničnej politiky. "Ak diplomati nerobia nič iné, len vysvetľujú, čo robí prezident, tak je to zlé. Drahoš dostane, ak ho zvolia, ako nový prezident, mnohé pozvania aj zo západného sveta, kde sa momentálne Zeman vôbec nepozrie. Bude reprezentovať prijateľnejšie názory. Pokiaľ by to urobil šikovne, tak by mohol posilniť pozíciu Česka u našich dôležitých spojencov,“ povedal Kořan.