Miloš Zeman, prezident, ktorý 'tvorivým spôsobom' používa českú ústavu

Miloš Zeman obhájil funkciu prezidenta Českej republiky. Prinášame prehľad jeho aktivít v prvom funkčnom období.

27.01.2018 16:43
zeman Foto: ,
Český prezident Miloš Zeman na tlačovej konferencii po oznámení výsledkov prvého kola volieb hlavy štátu.
debata (49)

Vymenovanie vlád:

Prezident Zeman menoval tri nové vlády. Vlnu kritiky vyvolal jeho postup pri vymenovaní dočasnej vlády po páde kabinetu Petra Nečasa (ODS). Vláda na čele s Jiřím Rusnokom vznikla v lete 2013 zo Zemanovej vôle napriek nesúhlasu hlavných politických strán. S vymenovaním koaličnej vlády, ktorá vzišla z volieb 2013 na čele s Bohuslavom Sobotkom (ČSSD) dlho otáľal (Rusnokov kabinet dosiahol rekord vládnutia v demisii – 169 dní) a mal výhrady k niektorým navrhnutým ministrom.

Po minuloročných voľbách naopak predsedu víťazného hnutia ÁNO Andreja Babiša menoval za premiéra a následne vymenoval aj jeho menšinovú vládu, ktorá nemala zaistenú podporu v Snemovni a tiež neskôr nezískala dôveru. Zeman nebral do úvahy výhrady radu parlamentných strán kvôli Babišovho obvineniu z dotačného podvodu.

Ostatné menovania:

Veľkú pozornosť a kritiku vyvolala Zemanova neochota vymenovať niektorých profesorov navrhnutých vysokými školami. Dlho odmietal menovať za profesora literárneho historika Martina C. Putnu, prekážalo mu jeho verejné vystupovanie. V roku 2015 odmietol podpísať menovacie dekréty troch iných kandidátov, odmietnutie zdôvodnil ich prehreškami z minulosti. Zeman ako prezident zaviedol postup, keď na rozdiel od predchádzajúcej praxe novým profesorom vysokých škôl dekréty neodovzdáva hlava štátu, ale minister školstva.

Počas funkčného obdobia vymenoval päť zo siedmich členov bankovej rady; do čela ČNB presadil niekdajšieho premiéra „svojej“ vlády Jiřího Rusnoka.

Zeman tiež vymenoval (alebo znovu menoval) všetkých 15 sudcov Ústavného súdu vrátane predsedu Pavla Rychetského. Senát pred tým väčšinu Zemanom navrhovaných sudcov schválil, v troch prípadoch návrhy prezidenta odmietol. Zeman napríklad tiež vymenoval za nového predsedu Najvyššieho súdu (NS) Pavla Šámala. Menoval aj desiatky nových sudcov.

Krátko po prevzatí úradu sa Zeman dostal do prvých sporov s ústavnými činiteľmi, keď s vtedajším ministrom zahraničia Karlom Schwarzenbergom (TOP 09) nemohli nájsť zhodu na obsadzovanie veľvyslancov. Zeman presadzoval na ambasádu v Bratislave manželku exprezidenta Liviu Klausovú a do Moskvy europoslanca za KSČM Vladimíra Remka. Spor zablokoval vymenovanie ambasádorov aj v iných krajinách a nakoniec skončil až po vymenovaní Rusnokovvej vlády, za ktorej oba Zemanove návrhy prešli.

Zákony:

Zeman počas svojho funkčného obdobia vetoval sedem zákonov, uspel len raz.

Vystúpenia pred členmi Parlamentu:

Zeman bol vo svojich návštevách zákonodarcov aktívny, v Poslaneckej snemovni vo funkcii prezidenta republiky vystúpil deväťkrát, prvýkrát v máji 2013, dva mesiace po tom, čo sa ujal úradu, naposledy tento rok v januári pred hlasovaním o dôvere vláde Andreja Babiša. Zeman v Snemovni okrem iného prehovoril aj pred hlasovaním o dôvere vládam Jiřího Rusnoka a Bohuslava Sobotku. Zeman tiež niekoľkokrát vystúpil na schôdzi Senátu a ako hlava štátu mal prejav pred zákonodarcami (ale i ďalšími hosťami) napríklad 8. marca 2013, keď skladal prezidentský sľub.

Amnestie a milosti:

Počas uplynulých rokov udelil osem milostí, väčšinou z humanitárnych dôvodov. Výnimkou bolo omilostenie vraha Jiřího Kajínka po 23 rokoch vo väzení. Amnestiu nevyhlásil.

Zahraničné cesty:

Zeman vo funkcii navštívil 33 krajín a vykonal 20 oficiálnych alebo štátnych návštev. Jeho zahraničné cesty mierili okrem krajín Európskej únie predovšetkým na východ, veľkú pozornosť vyvolávali jeho návštevy Ruska a Číny. Zeman svoje cesty často zameral predovšetkým na ekonomickú spoluprácu, súčasťou jeho delegácie boli významní podnikatelia. Zeman v zahraničí väčšinou strávil len niekoľko dní, len výnimočne sa dĺžka jeho pobytu priblížila týždňu. Celkom bol v cudzine vyše 150 dní.

Kontroverzie:

Zeman sa počas svojho funkčného obdobia dostal do radu sporov s politikmi aj odborníkmi, bol aj terčom niekoľkých občianskych protestov a podľa politológov výrazne rozdelil českú spoločnosť. Zeman mal napäté vzťahy s premiérom Bohuslavom Sobotkom (ČSSD), do ostrého sporu sa dostali napríklad okolo minuloročnej ohlásenej demisie vlády a Sobotkovej snahe o odvolanie ministra financií Andreja Babiša (ANO). U prezidenta Zemana sa po voľbách v roku 2013 konala „lánska schôdzka“ Sobotkových vnútrostraníckych rivalov, ktorú Sobotka neskôr označil za pokus o vnútrostraníc­ky puč.

Zemanal počas uplynulého volebného obdobia kritizovali napríklad za sériu kontroverzných výrokov vrátane vulgarizmov, za výber spolupracovníkov, za snahy trestať svojich kritikov, za prílišnú náklonnosť k režimom v Číne a Rusku či za to, že – ako sám pred časom povedal – "používa Ústavu Českej republiky tvorivým spôsobom ". Médiami rezonovali tiež kauzy súvisiace s vymenovaním profesorov, s udeľovaním štátnych vyznamenaní či s kritikou Ferdinanda Peroutku.

49 debata chyba
Viac na túto tému: #Miloš Zeman #české prezidentské voľby #prezident ČR