Tolerantnosti, ktorá zo strany Tel Avivu vari najviac chýba Palestínčanom čeliacim o. i. pokračujúcej izraelskej okupácii svojich území na západnom (palestínskom) brehu rieky Jordán. Ani tentoraz však tolerantnosť k ťažko skúšanému ľudu Palestíny nebola témou moskovských rozhovorov premiéra Netanjahua s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Naše rozhovory sú dôležité v záujme udržania stability v blízkovýchodnej oblasti,“ vyhlásil napriek všetkému izraelský politik citovaný agentúrou TASS. Akú stabilitu mal Netanjahu na mysli, sa napokon ukázalo. Podľa zdrojov blízkych jeho okoliu pricestoval do Moskvy, aby upozornil na nebezpečenstvo prípadnej „tolerantnosti“ k politike Iránu. Podľa Tel Avivu Teherán získavaním čoraz väčšieho vplyvu v strategicky dôležitej oblasti, predovšetkým v Iraku a najnovšie aj v Sýrii, vraj ohrozuje nielen izraelskú bezpečnosť.
Prvé informácie o výsledkoch rokovania Putin – Netanjahu potvrdili zhodu určite v jednom – v boji proti pokusom spochybňovať holokaust, proti bagatelizovaniu boja s pohrobkami nacizmu. Okrem ďalšieho dvojstranného rozvoja vzájomných ekonomických stykov a postavenia státisíce ruských Židov v Izraeli však Netanjahu priviezol v diplomatickej batožine do Moskvy hlavne tému o „neúnavnom úsilí Iránu usadiť sa vojensky v Sýrii“. Ako konštatoval aj denník Haarec, o snahách šiitského hnutia Hizballáh urobiť z Libanonu „veľkú raketovú odpaľovaciu rampu, ktorá mieri na Izrael“.
Rusko, ktoré sa ako globálna veľmoc opätovne vrátilo na Blízky východ, demonštruje ochotu podloženú konkrétnymi aktivitami udržať konštruktívnu atmosféru dialógu v neuralgickej oblasti. Moskva to napokon dokázala napríklad aj v prípade dočasnej turbulentnosti vo vzťahu k Turecku. Po zostrelení ruského vojenského lietadla nad Sýriou. Pôvodne chladné vzťahy sa napokon opäť stali „priechodnými“ pre obe strany. A nebolo to iba v záujme mierového riešenia v oblasti, ale v neposlednom rade oživenia hospodárskej spolupráce Moskva – Ankara.
„Kde až môže zájsť pochopenie Moskvy tentoraz v súvislosti s izraelskými obavami z rozpínavosti Teheránu, s ktorým čoraz viac obchoduje nielen Rusko, ale aj krajiny EÚ, ako je Nemecko alebo Francúzsko?“ kladie si rétorickú otázku portál Centrasia. Nepriamu odpoveď na ňu dal nedávno šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore pre denník Kommersant. "Rusko má svoje záujmy a ľudia to musia brať do úvahy. Rusko má »červené čiary«. Myslím si, že významní politici v Európe chápu, že »červené čiary« treba rešpektovať, práve tak, ako ich rešpektovali počas »studenej vojny«,“ povedal Lavrov hlavne na adresu dodržiavania už existujúcich dohôd týkajúcich sa nielen Iránu, Sýrie, Líbye, ale aj Jemenu či Kórejského polostrova.
(Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)