Zeman vyhral v sobotu prezidentské voľby, keď porazil vyzývateľa Jiřího Drahoša v pomere 51,4 : 48,6 percenta hlasov.
Čo očakávate od staronového prezidenta Miloša Zemana v jeho druhom funkčnom období?
Záleží na tom, ako vážne myslí pán Zeman sľuby, ktoré vyslovil po víťazstve. Tvrdí, že sa bude správať konsenzuálnejšie a ústretovejšie ku kritikom.
Prial by som si, aby druhý mandát vykonával v súlade s rôznymi názormi v spoločnosti, aby ju tak nerozdeľoval, aby sa snažil rešpektovať ústavu. Ale hovoríme o Milošovi Zemanovi, s ktorým máme iné skúsenosti. Pred aj po voľbách v roku 2013 tiež sľuboval pozitívnu budúcnosť, ale veľa z toho, čo hovoril, nesplnil.
Určite o niečom svedčí fakt, že už povedal, že si na Hrade nechá okolo seba rovnakých ľudí. Preto si skôr myslím, že budeme svedkami kontinuity. Zeman už nikdy nepôjde do žiadnej ďalšej voľby. Pán prezident sa nemusí obávať hlasu voličov. Môže to ešte zvýrazniť jeho chuť nerešpektovať niektoré nepísané pravidlá a zasahovať do politiky podľa svojvôle. Ale šancu na nápravu má každý.
Ako by mohla konkrétne hlava štátu zasahovať do politiky?
Prezident má dve možnosti. Funkciu môže vykonávať komorne, prísne v súlade s ústavou. Znamená to, že príliš nevstupuje do každodennej politiky, neovplyvňuje dianie v snemovni či stranách. Zeman nikdy nechcel byť takou hlavou štátu. Ani by to nevedel. Môžeme vychádzať z toho, že Zeman nebude ani v druhom období len klásť vence.
V tom prípade však platí, že na to potrebuje silného spojenca v parlamente. Viacerí komentátori aj voliči sa teraz spoliehajú, že Zeman vyhral, a preto už nebude musieť mať tak blízko k premiérovi Andrejovi Babišovi a ANO.
Ja si myslím opak. Ak chce byť Zeman silným hráčom v každodennej politike, potrebuje spojenca vo výkonnej moci, respektíve v parlamente. Predpokladám, že prezident bude naďalej vychádzať pánovi Babišovi v ústrety pri skladaní vlády, v ktorej, samozrejme, bude ANO. Potom však bude mať aj hlava štátu vplyv na rozhodnutia takéhoto kabinetu.
Zeman by si mohol presadiť niektoré návrhy, či už sa to týka domácej, alebo zahraničnej politiky.
Má prezident nejaké priority?
Zeman ani počas prvého mandátu nikdy nehovoril o silných, programových témach, ktoré by chcel presadiť. Skoro mám až pocit, že jediným cieľom Zemanovej kariéry bola výhra a pôsobenie vo funkcii. Samozrejme, vždy podporoval záujmy podnikateľov.
Otázka je, nakoľko sú to záujmy určitých firiem, ktoré potom boli prezidentovi vďačné a pomohli mu financovať kampaň. Vyzerá to pekne, keď niekto povie, že predal do Ruska šesťtisíc traktorov.
Len nevieme, či takáto spoločnosť potom hlavu štátu nesponzoruje, čo je problematické. Obchodnú časť zahraničnej politiky určite nespochybňujem. Veď všetci sa snažia o kontakty s Čínou.
No Zeman nemá veľa iných tém. Hovorí teraz o priamej voľbe starostov a hajtmanov. Je celkom pravdepodobné, že by sa to mohlo dostať do programu nejakej vlády. Možno budeme aj svedkami snáh o presadenie referenda o Európskej únii. Považoval by som to však za veľmi vážny krok. Bolo by to už riziko pre medzinárodné postavenie Česka. Emócie sú totiž skôr protieurópske.
Bolo by to nebezpečné. Pokiaľ sa však Zeman bude zaoberať témami ako fajčenie v krčme a nosenie zbraní, tak to príliš nikomu neublíži a krajina jeho mandát prežije.
Prečo Zeman vyhral?
Je ťažké to úplne presne vyhodnotiť. Keby zvíťazil pomerom 80 ku 20, tak jednoznačne môžeme povedať, že predstavuje smer politiky a témy, ku ktorým sa prikláňa väčšina spoločnosti. Ale výsledok pre oboch kandidátov bol veľmi podobný. Dôvody výhry Zemana môžu byť skôr krátkodobé a týkajúce sa kampane. A spočívajú aj v osobe Jiřího Drahoša.
V poslednom týždni urobil viaceré chyby. Dostatočne nechodil do regiónov, kde mal Zeman podporu, ani komunikačne niektoré veci nezvládol. Výsledok volieb nie je dôkaz o nejakom smerovaní spoločnosti, svedčí však o jej jednoznačnom rozdelení.
Chcem však upozorniť, že samotná priama voľba zbytočne vyvoláva konflikt v spoločnosti. To, že ju máme, bol nešťastný krok, ktorý nič nevyriešil a len Česko rozdelil.
Akú politickú budúcnosť môže mať Drahoš, ale aj neúspešní kandidáti s prvého kola Marek Hilšer, Pavel Fischer či Michal Horáček?
Nemyslím si, že by dlhodobo zakotvili v politike. Je možné, že sa pán Drahoš dostane do Senátu. Ale v ňom už akademici zasadli a boli veľmi málo viditeľní. Kariéru neurobili. Samotný Senát nie je príliš viditeľná inštitúcia.
Niekto z neúspešných kandidátov by sa mohol pokúsiť byť lídrom nejakej strany. Ako som ich však pozoroval, nemyslím si, že majú schopnosti na každodenný politický boj.
Nedá sa úplne vylúčiť, že by Zeman odstúpil z úradu zo zdravotných dôvodov a potom by boli voľby opäť. Keby k tomu došlo v relatívne krátkom čase, tak by mnohí terajší kandidáti opäť šli do boja o Hrad. Ale Zeman nevyzerá tak zle a okolie ho bude tlačiť, aby funkciu dokončil. Aj keby ho mali voziť na vozíku ako Švejka.
Keď ste spomenuli rozdelenú spoločnosť, ako vníma výhru Zemana tábor Drahošových voličov?
Je to 2,7 milióna ľudí. Ale skutočne to neznamená, že by sa títo voliči napríklad zjednotili na podpore nejakej politickej strany. Pokiaľ by toho boli schopní, tak to mohlo zmeniť spoločnosť. Je tu však aj istý časový problém.
Len nedávno sme mali parlamentné voľby a predčasné sa asi konať nebudú. Hovoríme teda o skoro štyroch rokoch, a to je príliš dlhá doba, aby sa súčasný potenciál spojený s Drahošom udržal. Uvidíme však, či sa spoločnosť nebude polarizovať mimopoliticky, mimoparlamentne.
Čo by sa mohlo stať?
Počkajme si na kroky víťazov. A nemyslím tým iba Zemana, ale celú koalíciu, ktorá je na neho napojená. Babiša, Tomia Okamuru, komunistov a časť sociálnej demokracie. Môže sa stať, že prevezmú moc a skutočne budú Česku vládnuť kontroverzne. Napríklad protieurópskymi krokmi. Znamenalo by to, že voliči Drahoša sa budú cítiť ohrození.
Môže to prerásť do protestov, štrajkov či dokonca násilných zrážok. Spoločnosť je naozaj rozdelená. Pokiaľ budúca vláda bude robiť príliš jednostranné kroky, ktoré podkopú postavenie Česka, možno začnú z krajiny ešte viac odchádzať mladí ľudia a elity, ako sme to videli v Maďarsku, a teraz najmä v Poľsku. A nevylučujem, že to môže prerásť až v nejakú formu spoločenského konfliktu.