Zeman je iný a stále rovnaký

Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že Zemanovo stiahnutie sa na Vysočinu bol skôr odpočinok ako dôchodok. V knihe Ako som sa mýlil v politike si drsne vybavil účty so všetkými. A v roku 2013, keď Česi po prvý raz volili prezidenta v priamej voľbe, bol Zeman späť. Porazil Karla Schwarzenberga a obsadil Pražský hrad.

To isté sa mu podarilo aj po druhý raz v sobotu, hoci teraz svojimi názormi rozdelil celú spoločnosť. Obhájil však mandát, keď vyhral nad vyzývateľom Jiřím Drahošom (68). Získal takmer 51,4 percenta hlasov, bývalý šéf českej akadémie vied 48,6 percenta.

Spôsob komunikácie

Zeman je stále iný, ale predsa v niečom rovnaký. Čo sa nemení, je spôsob jeho komunikácie. Pre jeho priaznivcov sú to bonmoty či sarkazmus. Kritici to označujú za urážky.

"Podľa takzvanej pseudoprognózy tvrdenie, že v budúcnosti budú naši vedúci činitelia vedieť čítať, sa ukazuje ako utópia, keď neplatí retroprognóza, že budú aspoň vedieť hovoriť,“ vyhlásil podľa správy ŠtB Zeman v marci 1989 na adresu komunistického režimu.

O takmer 30 rokov neskôr Zeman zvolil podobnú rétoriku už v demokratickom zriadení, v ktorom práve vyhral priamu voľbu prezidenta. "Presvedčil som sa, že nielen novinári, ale aj niektorí politici majú výrazne nižšiu inteligenciu, ako je inteligencia normálnych občanov,“ vyhlásila hlava štátu krátko po svojej výhre. Prezident zároveň jedným dychom dodal, že vo svojom druhom funkčnom období bude už menej arogantný.

Miloš Zeman sa narodil 28. septembra 1944 v Kolíne. Jeho „politická“ kariéra sa začala skoro. Takmer ho nepustili k maturite a nedostal odporúčanie, aby študoval na vysokej škole. Stalo sa to pre referát o Karlovi Čapkovi, v ktorom sa Zeman pochvalne vyjadril o jeho knihe Hovory s TGM. Budúci premiér a prezident sa neskôr predsa len dostal na Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v Prahe.

Zeman vstúpil do komunistickej strany, ale v roku 1970 ho z nej vyhodili, keďže kritizoval okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Pre svoje názory prišiel počas totalitného režimu tri razy o prácu, ale vždy mu pomohli priatelia.

Zemanova hviezdna chvíľa prišla v auguste 1989, keď mu vyšiel v Technickom magazíne článok Prognostika a prestavba. Ostrá kritika režimu upriamila pozornosť na autora. V januári 1990 preto už Zeman sedel po nežnej revolúcii vo Federálnom zhromaždení.

Foto: AP, Mikhail Klimentyev

Rusko, Česká republika, Zeman, Putin Vlani sa Zeman stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Po rozdelení Československa v roku 1993, ktoré Zeman v tom čase označil za zločin, ovládla českú politickú scénu v rôznych formách rivalita dvoch výrazných osobností. Prezidenta Václava Havla a premiéra a šéfa ODS Klausa. Lenže o slovo sa hlásil už tretí do partie. Vo voľbách v roku 1996 Zemanova ČSSD získala viac ako 26,4 percenta hlasov.

Skončila druhá za občianskymi demokratmi. Zemana to vynieslo do kresla šéfa Poslaneckej snemovne. O dva roky neskôr sa stal po víťazných voľbách premiérom. Umožnila to opozičná zmluva s Klausom.

V čo verí Zeman?

"Z dlhšej časovej perspektívy je Zeman ťažko ideologicky uchopiteľný. Išiel za náladou verejnosti, posúval sa podľa toho, ako sa menila,“ povedal o českom prezidentovi Lubomír Kopeček, ktorému minulý rok vyšla kniha s názvom Miloš Zeman: Príbeh talentovaného pragmatika.

"Momentálne podľa mňa dospel k zvláštnej kombinácii človeka, ktorý má blízko ku krajnej ľavici, ku krajnej pravici a v tejto chvíli aj k už bežnej strane, ktorá má technokratickú víziu riadenia štátu,“ pripomenul politológ z Masarykovej univerzity blízkosť Zemana a premiéra a šéfa ANO Andreja Babiša.

V roku 1999 však ešte Česko za Zemana vstúpilo do NATO a bolo na ceste do Európskej únie. Jeho premiérske roky boli poznačené kritikou opozičnej zmluvy a rastúcimi antipatiami medzi prozemanovským a antizemanovským táborom v rámci ČSSD. Jedným z vyvrcholení tohto súboja bola kauza Olovo. Išlo o diskreditačnú kampaň proti Petre Buzkovej, vtedajšej podpredsedníčke Poslaneckej snemovne. Zeman ju jednoznačne neznášal.

Autorom kampane bol jeden zo spolupracovníkov Miroslava Šloufa, pravej ruky Zemana na úrade vlády.

Mimochodom, Buzková hlasovala za Drahoša. "Zeman sa príliš nezaoberá pravdou a nie je pre neho problém akýmkoľvek spôsobom dehonestovať svojho protivníka,“ povedala pred voľbami Buzková pre portál Aktualne.cz

Dôležití poradcovia

Keď niekto dnes vyčíta Zemanovi ľudí okolo neho, ako sú kancelár Vratislav Mynář či Martin Nejedlý, ktorý loboval v Česku za ruské energetické firmy, podobný scenár tu už bol. Spomenutý Miroslav Šlouf s nápadom na autobus Zemák výrazne prispel v roku 1998 k popularite Zemana a výhre ČSSD. Keď jeho bývalý šéf odpočíval na Vysočine, on zakladal Stranu práv Občanov-Zemanovci.

Cesty Zemana a Šloufa sa rozdelili pri prvom boji o hlavu štátu v roku 2013. To už preberali funkcie ľudia ako Mynář a Nejedlý. "V roku 2013 pomohli Zemanovi vyhrať. Teraz sa to v zásade opakovalo. Okolie Zemana nie je pre neho pozitívne z hľadiska vnímania verejnosti. Ale je mimoriadne dôležitá na zaistenie peňazí na kampaň a organizačného zázemia,“ pripomenul Kopeček.

Podľa politológa však úlohu v Zemanovom sobotnom triumfe zohrali aj ďalší. Najmä hovorca prezidenta Jiří Ovčáček. "Svojimi výstupmi na sociálnych sieťach dokázal zaujať, hoci často negatívne. Ale zohralo to úlohu. Ak tu máme niečo, čo sa dá nazvať vzbura proti elitám, tak Ovčáček svojím správaním často poburoval tradičné médiá. Práve preto však bol hlasom, ktorý časť spoločnosti hľadala. Preto by som povedal, že Ovčáček má nezanedbateľný podiel na Zemanovom výsledku,“ povedal Kopeček.

Prezident sa pritom niekedy účelovo tvári, akoby jeho hovorca ani neexistoval. Ovčáčkove vyjadrenia na sociálnej sieti Twitter, kde hradný úradník uráža aj iných politikov či médiá, označil za súkromné. Napriek tomu, že hovorcov účet je označený ako PREZIDENTmluvci. Zeman sa rád stavia do polohy niekoho, kto má na veci jasné a vyhranené názory.

Zároveň však tvrdí, že ľudia ich môžu meniť. Tak ako so všetkou vervou hovorí, že je potrebné zachovať prezumpciu neviny v súvislosti so stíhaním premiéra Andreja Babiša za údajný podvod v kauze Bocianie hniezdo.

Moderátorka Světlana Witovská mu minulý týždeň v televíznej debate pripomenula, že v minulosti hovoril o prezumpcii viny, teda že politik by mal odstúpiť, keď nad ním visí tieň podozrenia. Zeman nad tým mávol rukou a povedal, že táto citácia je stará 10, ak nie 15 rokov. Server Demagog.cz však upozornil, že naposledy to v nejakom verejnom rozhovore Zeman povedal v júni 2013.

"Zeman sa stal reprezentantom verejnej nálady. V roku 2013 brojil proti vtedajšej stredopravicovej vláde, čo mu pomohlo najmä medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb. Postupne sa potom posunul k agende bezpečnostného a kultúrneho ohrozenia. Ukázalo sa, že tým dokázal mobilizovať dosť ľudí, aby ho podporili,“ povedal Kopeček. "Označil by som to za najdôležitejšiu tému. Vystihol že utečenci sú faktor, ktorý môže voľby rozhodnúť.

K tomu sa potom pripojili ďalšie agendy, ktoré Zeman hlása. Odstup od EÚ, doplnený o predstavu referenda. Rovnako ako aj jeho vzťah k Rusku a Číne. Bol v tom síce umiernenejší ako v minulosti, ale je vidieť, že to odráža postoje časti verejnosti. Teda neriešiť nejaké prozápadné zakotvenie, ale nasledovať zemanovskú predstavu, že istá väzba na Východ je minimálne z obchodného hľadiska výhodná,“ povedal politológ.