„Chceli by sme vidieť širší mandát pre mierové sily než len na ochranu pozorovateľov, vrátane prístupu na celé územie konfliktu, ako aj do oblastí priľahlých k medzinárodnej hranici,“ povedal Volker.
Americký diplomat poznamenal, že počas svojich rozhovorov s Vladislavom Surkovom – poradcom ruského prezidenta – 26. januára v Dubaji v Spojených arabských emirátoch bola už ruská strana prístupnejšia rozmiestneniu mierových síl v Donbase.
Predstavitelia krajín zapojených do riešenia konfliktu na východe Ukrajiny začali v druhej polovici minulého roka opäť hovoriť o potrebe nasadiť v nepokojnom regióne mierové sily OSN.
Podľa vyjadrenia nemeckého ministra zahraničných vecí Sigmara Gabriela zo začiatku januára je nasadenie mierových síl OSN jediným spôsobom, ako zaistiť dodržiavanie prímeria v Donbase. Od „robustnej“ misie si tiež sľubuje zaistenie odsunu ťažkých zbraní.
Dohodu v tejto záležitosti by chcel Gabriel dosiahnuť do polovice marca, teda ešte pred prezidentskými voľbami v Rusku. Práve ruský prezident Vladimir Putin bol tým, kto vlani v septembri oživil myšlienku mierových síl OSN na východe Ukrajiny. Tzv. modré prilby majú podľa predstavy Ruska zabezpečovať ochranu pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pôsobiacich v Donbase na základe dohôd z Minska.
Ukrajina, ktorá v konflikte so separatistami v Donbase označuje Rusko za agresora, prišla s vlastným návrhom, pričom požaduje, aby mierové sily neboli rozmiestnené iba na frontovej línii, ale na celom území separatistických oblastí vrátane hranice s Ruskom. Zároveň nepripúšťa, aby sa na takejto misii podieľalo Rusko.