O nástupníctve Merkelovej, ktorá stojí na čele vlády spolkovej republiky už od roku 2005, by sa zrejme vôbec nehovorilo, keby v minulom roku neprišla o podstatnú časť svojej politickej autority. Výrazne ju oslabili septembrové parlamentné voľby, v ktorých konzervatívna únia CDU / CSU prišla o 8,6 percentuálneho bodu a dosiahla svoj najhorší výsledpk od roku 1949.
Jej postaveniu rozhodne nepridal ani novembrový krach rozhovorov o vláde medzi CDU / CSU, slobodnými demokratmi (FDP) a Zelenými, po ktorom niektorí kritizovali štýl, akým ju viedla. Bolo to prvé vládne vyjednávanie za éry Merkelovej, ktoré sa skončilo neúspechom.
Šesťdesiattriročná politička, ktorú v uplynulých rokoch oslabili aj kontroverzie okolo jej migračnej politiky, sa tak stala predmetom viacmenej otvorených debát o tom, kto a kedy ju nahradí. Málokto pritom pochybuje o tom, že terajšie funkčné obdobie je pre Merkelovú posledným. Na druhú stranu si hamburská rodáčka dokázala udržať toľko politickej autority, aby mohla svoje nástupníctvo výrazne ovplyvniť.
Keď sa hovorí o tom, koho by Merkelová najradšej po konci svojej politickej kariéry videla v čele CDU i Nemecka, objavujú sa najčastejšie tri mená – ministerka obrany Ursula von der Leyen, podpredsedníčka CDU Julie Klöcknerové a šéfky Sárskej vlády Krampové-Karrenbauerové.