Soul a Pchjongjang sa dohodli na spoločnej športovej výprave, čo by mala byť záruka, že počas olympiády sa režim Kim Čong-una zdrží provokácií ako testovanie balistických rakiet či atómových bômb. Zároveň sa asi americký prezident Donald Trump bude viac zaoberať úspechmi športovcov USA ako twitterovými poznámkami na adresu KĽDR.
Konflikt s KĽDR?
Lenže, čo keď to je len ticho pred búrkou? Diskusia o tom, že Biely dom môže byť o krok bližšie k vojenskému zásahu proti Severnej Kórei nabrala obrátky v súvislosti s dôležitým detailom. Trumpova vláda stále nemá v Južnej Kórei veľvyslanca. A to napriek tomu, akým dôležitým regiónom je Kórejský polostrov. Predpokladalo sa, že ambasádorom bude Victor Cha, známy odborník na KĽDR a profesor na Georgetownskej univerzite.
Podľa denníka Washington Post však stratil Biely dom o Chaove služby záujem. Vraj ide o špecifické detaily, ktoré by mu bránili stať sa veľvyslancom. Oveľa viac sa však špekuluje o tom, že Cha bol proti výrazným zmenám v obchodnej dohode medzi Washingtonom a Soulom. Ale hlavne odmietal v súvislosti so Severnou Kóreou scenár takzvaného krvavého nosa.
Znamená odmietnutie Chaa, že Trump stále viac uvažuje o konflikte s KĽDR? Profesor kórejských štúdií na Kolumbijskej univerzite Charles Armstrong si myslí, že situácia môže eskalovať. "O Chaovi je dobre známe, že bol na Severnú Kóreu tvrdý. Ak Biely dom o ňom už neuvažuje ako o veľvyslancovi, tak to značí, že úder seriózne zvažuje. Doteraz si väčšina pozorovateľov myslela, že Trumpove hrozby sú len rétorické. Teraz sa však zdá možnosť konfliktu skutočná,“ uviedol pre Pravdu Armstrong.
Vojenský zásah ako reálna možnosť
Taktika krvavého nosa je obmedzený, ale rázny vojenský úder proti Pchjongjangu, ktorý by vyslal signál, že Kimov režim sa má vzdať jadrového a balistického programu, lebo v budúcnosti príde ešte tvrdší zásah. Mohlo by ísť napríklad o bombardovanie lokalít, kde sa pripravujú jadrové a raketové testy. Samozrejme, pri takejto akcii by bolo potrebné brať do úvahy, aký bude mať reálny účinok a či nepovedie k vojenskej odvete KĽDR a rozpútaniu vojny.
Cha na tieto problémy upozorňoval. Odborník sa odmietol vyjadriť k diskusiám o možnom vymenovaní za veľvyslanca a o tom, prečo sa to nestalo. V komentári pre Washington Post však vyjadril svoj názor. Cha pokladá KĽDR a jej jadrový arzenál za bezprecedentné riziko a pripomína, že Kim môže atómové zbrane aj predať rôznym aktérom. „Preventívny útok však na to nie je odpoveď, ako niektorí v Trumpovej vláde naznačovali,“ napísal expert pre Washington Post, podľa ktorého by konflikt mohol viesť k desiatkam – možno až k státisícom – obetí aj medzi Američanmi.
Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť H. R. McMaster viac ráz uviedol, že vojenský zásah proti režimu je potrebné zvažovať ako reálnu možnosť. Vyjadril aj pochybnosti nad tým, či je možné taktikou odstrašenia zabrániť KĽDR, aby prípadne použila jadrové zbrane.
Na druhej strane minister zahraničných vecí Rex Tillerson či šéf Pentagonu Jim Mattis skôr nabádajú na opatrnejší prístup. "Ako už minister obrany povedal, prezident má k dispozícii široký výber vojenských možností, ale je potrebné pripomenúť, že stále hovoríme o úsilí, ktoré je vedené diplomaticky,“ uviedol pre CNN hovorca Pentagonu Chris Logan.Odborník na KĽDR Andrew Yeo z Americkej katolíckej univerzity zaháňa prílišné obavy z vojny. Podľa neho sa situácia veľmi nezmenila "Nemyslím si, že sme bližšie k scenáru krvavého nosa ako pred šiestimi mesiacmi. Biely dom vždy tvrdil, že chce mať všetky možnosti na stole, vrátane obmedzeného úderu,“ pripomenul Yeo pre Pravdu.
Bezpečnostný expert Tong Zhao z Carnegieho centra pre globálnu politiku v Pekingu je však pesimistickejší. "Keď si Kim Čong-un vyhodnotí, že Washington seriózne zvažuje vojenský zásah, mohlo by to znamenať, že bude konať rýchlo pri akomkoľvek náznaku úderu USA. Vojna je tým pravdepodobnejšia. A konflikt medzi Severnou Kóreou a Spojenými štátmi by možno viedol k nukleárnej katastrofe, ktorá by zasiahla ľudí nielen v regióne,“ uviedol Zhao pre Pravdu.