Jej cieľom je okrem iného odradiť Rusko od toho, aby hrozilo hoci len obmedzeným jadrovým útokom v Európe. Moskva musí byť presvedčená, že by za to zaplatila „neprijateľne vysokú cenu“, informovala agentúra AP.
Podľa 74-stranového dokumentu, ktorý zverejnilo ministerstvo obrany, Spojené štáty chcú vyrobiť nové jadrové zbrane o menšej sile, a to v reakcii na prezbrojovanie Ruska (dokument v angličtine, francúzštine, ruštine, čínštine, japončine a kórejčine nájdete tu). Podľa agentúry AFP sa experti kvôli tomu obávajú opätovného šíreniu zbraní hromadného ničenia a vyššieho rizika jadrového konfliktu.
Pentagon prišiel s analýzou ďalšieho smerovania jadrovej politiky podľa zadania, ktoré mu dal Trump pred rokom. Dospel podľa AP k záveru, že USA by mali z veľkej časti dodržať Obamov plán modernizácie jadrového arzenálu, vrátane nových bombardovacích lietadiel, ponoriek a pozemných rakiet.
Taktiež podporil dodržiavanie existujúcich dohôd o kontrole zbrojenia, vrátane novej zmluvy START, ktorá obmedzuje Spojené štáty a Rusko na 1 550 strategických jadrových hlavíc rozmiestnených na maximálne 700 odpaľovacích zariadeniach.
Podpis v Prahe
Zmluva bola podpísaná v Prahe v roku 2010 a vstúpila do platnosti vo februári 2011. Stanovené limity majú obe strany dodržiavať najneskôr do pondelka 5. februára. USA uvádzajú, že limity dodržiavajú od vlaňajšieho augusta. K 1. septembru, poslednému dňu, kedy sú k dispozícii oficiálne údaje, bolo Rusko pod limitom u odpaľovacích lietadiel, ale mierne nad limitom v počte bojových hlavíc, a to na 1561.
„Moskva niekoľkokrát zopakovala svoj zámer splniť tieto limity včas a nemáme dôvod sa domnievať, že to tak nebude,“ uviedla vo štvrtok hovorkyňa ministerstva zahraničia USA Heather Nauertová.
Trumpová jadrová doktrína sa však rozchádza s Obamovou víziou ohľadom postupného znižovania významu jadrových zbraní v americkej obrannej politike. Rovnako ako Obama uvažuje Trumpová vláda o použití jadrových zbraní iba za mimoriadnych okolností, bez toho, aby ale presne definovala, čo to znamená. Trump stále vsádza na ich odstrašujúci účinok.
Ruská doktrína
Podľa názoru Trumpovej vlády hrozí súčasná ruská aktivita nekontrolovanou eskaláciou konfliktov v Európe. USA v tomto ohľade poukazujú na ruskú vojenskú doktrínu o „eskalácii po deeskalácii“, na základe ktorej by Moskva použila svoj arzenál alebo vyhrážala, že použije jadrové zbrane obmedzenej sily v malom konvenčnom konflikte v Európe, a to s presvedčením, že by to prinútilo USA a NATO, aby ustúpili. Podľa Pentagonu to vyzerá, že sa zvyšuje možnosť toho, že Moskva zbrane hromadného ničenia použije.
Washington tomu chce čeliť tým, že zmení parametre pri menšom počte existujúcich balistických rakiet s dlhým dosahom, ktoré sú na palubách strategických ponoriek Trident, aby boli schope niesť slabšie jadrové hlavice.
V dlhodobom horizonte chce potom vrátiť do svojho arzenálu rakety schopné niesť jadrové hlavice, ktoré by boli odpaľované z hladinových plavidiel. Obamova vláda rakety z čias studenej vojny vyradila v roku 2011.
Vyhrážky smerom ku Kimovi
Podľa popredného činiteľa Pentagonu Roberta Soofera Moskva bude pravdepodobne naliehať na Washington, aby tieto dva kroky nerealizoval.
V texte sa tiež uvádza, že Severná Kórea zostáva „jasnou a vážnou hrozbou“ pre USA a jej spojencov. Akýkoľvek severokórejský jadrový útok proti USA alebo jeho spojencom by mal za následok „koniec tohto režimu“. „Neexistuje žiadny scenár, v ktorom by režim Kim Čong-una mohol použiť jadrové zbrane a prežiť,“ dodáva sa v dokumente.