Na rokovacom stole je ešte zoznam viac ako tucta otázok, z ktorých by síce viaceré mali byť jednoducho vyriešiteľné, avšak medzi ktorými sú stále aj sporné záležitosti týkajúce sa trhu práce či zdravotníctva.
Lídri strán sa pokúsia najskôr nájsť spoločne prijateľné odpovede na otvorené otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to nielen v sfére vývozu zbraní, ale napríklad aj v oblastiach financovania Bundeswehru a rozvojovej politiky.
Zatiaľ nevedno, kedy sa bude v rozhovoroch pokračovať na úrovni 15 špičkových vyjednávačov troch zainteresovaných strán.
Koaličné rokovania v Berlíne sa pôvodne mali skončiť v nedeľu 4. februára dosiahnutím konsenzu o návrhu koaličnej zmluvy, respektíve jej predbežným signovaním. Odvtedy ich museli dvakrát predĺžiť využijúc tak i dva dni označované pôvodne za rezervné, teda pondelok a utorok.
Pozorovatelia upozorňujú, že vzhľadom na negatívne vnímanie dlhotrvajúceho úsilia o vytvorenie novej nemeckej vlády verejnosťou po historicky najkomplikovanejšom volebnom výsledku v krajine si už zainteresovaní ďalšie odklady priveľmi dovoliť nemôžu.
Ako je známe, o koaličnej zmluve by na strane Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) mali hlasovať následne všetci členovia tohto subjektu, čo by si vyžiadalo podľa odhadov rádovo týždne.
Spolkový ústavný súd so sídlom v Karlsruhe skúma aktuálne prípustnosť plánovaného vnútrostraníckeho referenda o koaličnej zmluve, a to na základe piatich podnetov jednotlivcov požadujúcich zrušenie tohto hlasovania, potvrdil v utorok hovorca tejto inštitúcie. Štyri z nich mali aj podobu ústavnej sťažnosti, jednu z nich už sudcovia zamietli.
Proti veľkej koalícii sú mladí z SPD
Proti ďalšej vláde pod vedením kancelárky Angely Merkelovej (CDU) sú mladí sociálni demokrati, ktorí sa jasne postavili proti už po skončení sondovacích rozhovorov. Neuspeli vtedy len tesne, keď zjazd SPD dal zelenú začatiu koaličných rozhovorov hlasmi len 56 percent delegátov. Šéf strany Martin Schulz pritom musel sľúbiť, že v koaličných rozhovoroch presadí ďalšie sociálnodemokratické priority.
Mladých sociálnych demokratov, ktorých je okolo 75-tisíc, to však neuspokojilo a začali ľudí nabádať na vstup do SPD, vďaka ktorému budú mať možnosť zúčastniť sa referenda o tom, či veľká koalícia vznikne, alebo nie. Do strany v reakcii na to skutočne vstúpili tisíce nových členov. Sociálna demokracia večer oznámila, že ich od začiatku roka bolo 24 339. Celkovo tak má strana 463 723 členov.
Na rozhodnutie o vstupe mali ľudia čas do utorkových 18:00 SEČ. Kto do SPD vstúpi neskôr, nedostane už možnosť zúčastniť sa referenda, ktorého výsledky majú byť známe 4. marca.
Šéf mladých sociálnych demokratov Kevin Kuhnert, ktorý si na kampani proti veľkej koalícii urobil v Nemecku meno, chce už tento týždeň začať obchádzať krajinu a presviedčať spolustraníkov o svojom pohľade na vec. „Máme len obmedzený časový priestor, a ten chceme využiť,“ nechal sa počuť.
Rozdelená SPD
Do kariet mladému politikovi, ktorému vadí okrem iného štýl doterajšej vlády veľkej koalície, hrá to, že odpor k pokračovaniu kabinetu na čele s Merkelovou je v SPD veľmi rozšírený. V neposlednom rade preto, že stranu veľká koalícia oslabuje. Kým v roku 2005 išla sociálna demokracia do vlády s Merkelovou s volebným ziskom viac ako 34 percent hlasov, v minuloročných parlamentných voľbách už ich dostala len 20,5 percenta.
Na druhej strane si je mnoho sociálnych demokratov dobre vedomých toho, že by v prípadných predčasných voľbách ich strana mohla znovu oslabiť. Jasne tiež vnímajú rastúcu nespokojnosť Nemcov s tým, že ani takmer štyri a pol mesiaca po voľbách spolková republika stále nemá vládu.
Odborníci preto zatiaľ počítajú skôr s tým, že viac ako 463-tisíc členov SPD veľkú koalíciu podporí. Pri vnútrostraníckom referende v roku 2013 sa ich takto vyslovilo takmer 76 percent, čo bolo výrazne viac, než sa čakalo.