Markovič mal v utorok s kosovskými lídrami okrem iného diskutovať o spornej kosovsko-čiernohorskej dohode o hraniciach z augusta 2015, ktorú ešte musí schváliť kosovský parlament.
Bilaterálnu dohodu o vytýčení štátnej hranice uzavreli pritom obe strany v auguste 2015. Tento krok však okamžite vyvolal ostré protesty v radoch kosovskej opozície, pretože podľa dokumentu by 8000 hektárov úrodnej pôdy pripadlo Čiernej Hore. Kosovský parlament napokon vyjadril nedôveru vláde, čo viedlo k vypísaniu predčasných volieb.
K moci sa v nich dostala síce niekdajšia kosovská opozícia, avšak predmetnú dohodu nemôže vyhlásiť za neplatnú ani zrušiť. Ide totiž o jedinú ešte zostávajúcu podmienku Bruselu, ktorú musí Kosovo splniť, ak chce dosiahnuť zrušenie vízovej povinnosti pri cestách do členských krajín Európskej únie.
Názory kosovských politikov na ďalší postup v tejto otázke sa rozchádzajú. Kosovský prezident Hashim Thaci je za čo najrýchlejšie schválenie dohody, premiér Ramush Haradinaj je zasa jedným z jej najväčších kritikov.