Keď minulý týždeň navštívila Čínu britská premiérka Theresa Mayová, mladá aktivistka a jej kolegovia dúfali, že predsedníčka vlády bude o situácii v Hongkongu hovoriť s predstaviteľmi komunistického režimu. Namiesto toho konzervatívnu političku pochválili štátne média za to, že mlčala.
Zlatá éra?
Denník Global Times napísal, že Mayová nepočúvala radikálne verejné názory. "Médiá rozbúria senzácia a nezaoberajú sa solídnymi medzinárodnými vzťahmi,“ uviedol komunistický denník. Mayová podľa jej spolupracovníkov o Hongkongu v súkromí hovorila s prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Kche-čchiangom. Londýn však neuviedol podrobnosti.
Podľa viacerých ľudskoprávnych organizácií komunisti doma v Číne pritvrdzujú kontrolu nad spoločnosťou, internetom či vzdelávacím systémom. Ale zároveň na medzinárodnej scéne vystupujú ako advokáti liberálneho medzinárodného poriadku. No iba vtedy, keď sa to týka hospodárskych a obchodných záležitostí. Príkladom je nedávne Svetové ekonomické fórum v Davose.
Mayová v súvislosti s brexitom razí myšlienku globálnej Británie a podporuje ekonomické kontakty. Pred návštevou, ktoré sa týkala aj kontraktov za 13 miliárd dolárov, hovorila o zintenzívnení zlatej éry vo vzťahoch s Pekingom.
Číňanom však nadbiehajú aj ostatní. Obyčajne výrečný francúzsky prezident Emmanuel Macron v januári na návšteve Pekingu tiež mlčal o ľudských právach. Vraj sa nebude zapájať do megafónovej diplomacie. Slovenský premiér Robert Fico nedávno pochválil čínsky politický systém. Švédsku zase v januári trvalo niekoľko dní, kým sa postavilo na obranu svojho občana a vydavateľa Gui Minhaia, ktorého Číňania v krajine zadržali, hoci bol dokonca v sprievode diplomatov.
Sophie Richardsonová z organizácie Human Right Watch tiež poukazuje na zaujímavý fenomén. Spojenci a demokratické krajiny sú ochotné kritizovať amerického prezidenta Donalda Trumpa, ak niečo povie alebo urobí. O Číne však mlčia.
"Otázka pre demokratické štáty alebo spoločnosti nestojí tak, či sa majú angažovať. Ide o to, ako sa budú angažovať principiálnym spôsobom. Znamená to také správanie k Číne, ako to mnohé vlády robia s Trumpom, keď vyhlási niečo príšerné alebo sleduje spiatočnícke politiky. Demokratickí lídri odsudzujú Trumpa za jeho vyjadrenia o falošných správach. Ale neodsudzujú Čínu za cenzúru alebo propagandu,“ uviedla Richardsonová v komentári pre televíziu Al-Džazíra.
Univerzálne hodnoty
"Je veľmi dôležité pre Peking, aby sa svetoví lídri ako Theresa Mayová zdržali kritiky za jednoznačne zhoršujúcu sa situáciu v súvislosti s ľudskými právami v Číne. Verejné vyjadrenia povzbudzujú domácich disidentov, oslabujú legitimitu komunistického režimu na medzinárodnom poli a môžu mať negatívny dosah aj na obchod,“ reagoval pre Pravdu Harold Tanner, profesor čínskej histórie zo Severotexaskej univerzity.
"Na druhej strane Peking je stále silnejší, čo sa týka jeho pozície potrestať krajiny, ktoré ho kritizujú za ľudské práva. Štáty ako Británia, Francúzsko či USA sledujú vo vzťahoch s Čínou finančné a bezpečnostné priority. Otázka ľudských práv nie je v centre týchto vzťahov a skôr slúži ako vyjednávací nástroj,“ myslí si Tanner.
Expert na Čínu z Kolumbijskej univerzity Andrew Nathan pripomína, že Čína ako autoritatívna krajina veľmi energicky presadzuje svoj model vlády.
"Je to súčasť jej strategického konkurenčného boja so Západom. Jedna súčasná štúdia to nazýva ostrou silou,“ vysvetľuje pre Pravdu Nathan. "Konkurenčný boj sa vedie aj v oblasti hodnôt.
Čína to robí. Západ skôr ustupuje. Je to zlé, lebo to, čomu hovoríme západné hodnoty, má naozaj ohlas po celom svete. V skutočnosti sú to univerzálne hodnoty, hoci to vládni hovorcovia v Číne odmietajú. Hoci nemáme skutočné páky na to, aby sme autoritatívne vlády prinútili rešpektovať ľudské práva, transparentnosť či princípy právneho štátu, je dôležité, aby zo Západu zneli tieto hlasy. Aby to nebola len občianska spoločnosť, ale aj vlády, ktoré poukážu na to, keď niekto tieto práva otvoreným spôsobom porušuje,“ uviedol Nathan pre Pravdu.