Vracajúci sa džihádisti? Je to problém z pekla

"Teroristická organizácia Islamský štát (IS) vyzerala ako Robin Hood a jeho družina, rebeli s príčinou. Je ľahké naskočiť na tento vlak. Ťažšie je už z neho vystúpiť," povedal pre Pravdu Kacper Rekawek, šéf programu bezpečnosti a obrany v Globsecu, ktorý vedie medzinárodný projekt s názvom Od zločincov k teroristom a späť?. "IS sa snaží rozšíriť prostredníctvom zločineckého sveta. Je to prirodzené. Nájdete v ňom násilníkov. A radikálov nielen v náboženskom zmysle slova, ale jednoducho ľudí, ktorí sú ochotní pri dosahovaní svojich cieľov použiť násilie, ktorí sa stavajú proti štátu," pripomenul Rekawek.

13.02.2018 08:00
Al-Kajdá, terorizmus,Ajmán Zavahrí, Usama bin... Foto:
Líder Al-Kajdá Ajmán Zavahrí (vľavo) a jeho predchodca Usama bin Ládin boli oproti súčasným teroristickým vodcom elitári. Tí dnešní verbujú bojovníkov v zločineckom podsvetí.
debata (26)

Súvisí prepojenie svetov zločinu a terorizmu s tým, akým spôsobom organizácie ako IS verbujú svojich členov?

Kacper Rekawek, šéf programu bezpečnosti a... Foto: archív Kacpera Rekaweka
Kacper Rekawek Kacper Rekawek, šéf programu bezpečnosti a obrany v Globsecu.

Vždy medzi týmito dvoma svetmi existovalo prepojenie. V našej štúdii sa zameriavame na skúmanie toho, ako hlboko idú tieto kontakty. Samozrejme, terorizmus sám osebe je zločin, tak sa môžu ľudia pýtať, prečo sa vôbec zaoberáme týmto prepojením.

Prečo?

Pozrime sa na teroristickú sieť Al-Kajdá, ako verbuje ľudí. Vyberá si takých, ktorí sú dostatočne oddaní jej veci, sú radikálni, nábožensky založení. Aby ste sa dostali do Al-Kajdá, musíte ju o tom presvedčiť. Vidíme to aj na jej odkazoch. Ak sa napríklad objaví video lídra Al-Kajdá Ajmána Zavahrího, tak v pozadí má knižnicu. Je to nudné, nie je to z 21. storočia, vyzerá to elitársky.

Takže aj teroristi sa búria proti svojim elitám, podobne, ako to vidíme v politických procesoch po svete?

Áno. Aj teroristi sa búria. Najmä keď sa zameriame na lídrov Al-Kajdá ako Zavahrí a predtým Usama bin Ládin, a z akých spoločenských vrstiev títo ľudia pochádzajú. IS sa snaží rozšíriť prostredníctvom zločineckého sveta. Je to prirodzené. Nájdete v ňom násilníkov. A radikálov nielen v náboženskom zmysle slova, ale jednoducho ľudí, ktorí sú ochotní pri dosahovaní svojich cieľov použiť násilie, ktorí sa stavajú proti štátu. Z toho sa dá odvodiť mechanizmus, akým sa IS darí verbovať členov.

IS vyzeral ako Robin Hood a jeho družina, rebeli s príčinou. Je ľahké naskočiť na tento vlak. Ťažšie je už z neho vystúpiť. Organizácia vie zjednodušiť svoj odkaz, aby sa prispôsobila svetu zločinu. Nemáme ešte presné dáta. Ale vidíme množstvo prípadov v rôznych krajinách, kde sú medzi zverbovanými ľuďmi nevýznamní kriminálnici.

Radi by sme verili, že k IS sa pridali šialenci, sérioví vrahovia, ale faktom je, že mnohí ľudia, ktorí zaň bojujú, sú normálni. Vo Francúzsku, v Belgicku, ale aj v Holandsku či Nemecku sme svedkami fenoménu džihádistov gangstrov. Ale v Británii to tak nie je. Tam sa verbovanie tak netýka zločineckého sveta. IS využíva antielitistický odkaz a zdá sa, že mu to funguje. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať ďalej, keď organizácia nestratila len územie, ale tiež popularitu, zanietených ľudí a má obmedzenú schopnosť vytvárať mediálne produkty, ktorými by oslovovala potenciálnych členov.

Môže sa stať, že ľudia, ktorí už boli na ceste do IS, si to teraz rozmyslia?

Svojím spôsobom to naznačujeme v názve nášho projektu Od zločincov k teroristom a späť?. Zvyčajne podobné štúdie hovoria, ako sa s kriminálnikov stanú extrémisti. Zistiť, ako sa to deje naopak, nie je jednoduché. Boli sme, samozrejme, svedkami útokov na kontinente, ale nebezpečenstvo spočíva v tom, že za posledné roky sa džihádistické siete v Európe sústredili na to, aby dostali ľudí do Sýrie či Iraku. Teraz sa môžu, naopak, tisíce ľudí snažiť vrátiť. Nie o všetkých vieme. Ale nemyslím si, že z každého z nich bude džihádista.

Z rôznych dôvodov sa z nich môžu stať zločinci a pre niektoré krajiny v Európe to vyzerá ako možný problém. Napríklad v Holandsku sú prípady desiatok žien, ktoré sa vrátili z Iraku a Sýrie. Čo s nimi, čo im ponúknete, čo s ich deťmi? Už to je sociálny problém. A je to ešte zložitejšie, keď hovoríme o skupinách mužov. Môžete ich poslať za mreže, ale tam nebudú dlho. Francúzsky expert na terorizmus Jean-Charles Brisard povedal, že do roku 2020 bude na slobode 60 percent ľudí, ktorých odsúdili v poslednom období za nejaké spojenie s radikálmi. Väčšinou ide o relatívne mierne tresty. Môže to byť reálny bezpečnostný problém aj pre takú veľkú krajinu ako Francúzsko. Nehovoriac už o štátoch ako Belgicko a Holandsko.

Je na to riešenie?

Jeden extrém je, že ak ide o ľudí, ktorí sú stále aktívni niekde v Sýrii či Iraku, tak sa nedá celkom vyčítať ich materským krajinám ako Francúzsko alebo Británia, že by ich najradšej zlikvidovali. Opačne sa na to pozerá Dánsko. Pokiaľ sa títo ľudia vrátili, a nie sú proti nim žiadne dôkazy, že urobili niečo zlé, a Dáni sú v tom dôkladní, tak sa ich krajina snaží integrovať. Títo ľudia sú bezpečnostné riziko. Ale každý prípad je iný. Máme vôbec prostriedky na to, aby sme to takto individuálne riešili? Niekoho treba zatknúť, sledovať, niekomu sa dá ponúknuť práca, že bude informovať o džihádistickej komunite, ďalších môžeme skúsiť integrovať.

Je otázne, či sme pripravení vynaložiť prostriedky na zmenu života vracajúcich sa džihádistov. Je to sociálny, morálny a politický problém. Čo keď niekto vraví, že nie sú peniaze na sociálne bývanie, ale nájdu sa prostriedky na džihádistov. A počúvame také príbehy zo Švédska či z Dánska. Čo sa potom deje v štátoch, ktoré majú menej peňazí na sociálne systémy, ako Španielsko, Taliansko, nehovoriac už o strednej Európe? Je to problém z pekla.

Ako zabrániť radikalizácii?

Pri tejto téme je dobré si niečo pripomenúť. Zaoberal som sa aj ľuďmi, ktorí z nášho regiónu odchádzali bojovať na východ Ukrajiny. Ich motivácia bola niekedy veľmi plytká. Rovnako je to v niektorých prípadoch ľudí, čo sa pridali k IS. Takže hovoríme o politikách, mechanizmoch a najlepších štruktúrach, aby sme bojovali s radikalizáciou. Ale musíme akceptovať fakt, že sú tu ľudia, ktorí si chcú jednoducho vybiť adrenalín v nejakom konflikte a dúfajú, že im to prejde. A bez ohľadu na politiky, ktoré vymyslíme, budeme mať takéto prípady.

Je veľmi nepravdepodobné, že úplne zastavíme džihádistický turizmus, ak to tak môžem nazvať. Pred 30–40 rokmi bola prakticky pre každého cesta do Afganistanu zložitá organizačne, logisticky, finančne. Teraz je všetko inak. Samozrejme, keď sme teraz videli, že do Sýrie odišlo päť- či šesťtisíc ľudí, mali by sme sa snažiť, aby ich nabudúce bolo o polovicu či 80 percent menej. Mali sme niekoľko pokojných rokov po útokoch v Londýne v roku 2005. Ale tieto veci sa dejú vo vlnách. Ak prekonáme súčasnú, príde ďalšia. Je to aj preto, že sa vytvorili nové kontakty, lebo džihádizmus je medzinárodný.

Teroristi sú tiež na facebooku. Vytvorili sme globálny svet, kde sa ľudia môžu rozprávať, hoci sú v rôznych kútoch planéty. Sociálne médiá tvrdia o sebe, že sú superdemokratické, že každému dávajú možnosť vyjadriť sa. Je to výhoda aj pre džihádistov. Možno s tým tiež súvisí prepojenie sveta zločinu a terorizmu, lebo sa jednoducho vedia lepšie kontaktovať. Terorizmus sa mení, ale asi je to skôr preto, že zmenami prechádza celý náš svet.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #GLOBSEC #Islamskí štát #Kacper Rekawek