Reagoval tak na projekt posilnenej spolupráce 25 krajín Európskej únie v obrannej oblasti (PESCO), ktorú príslušné krajiny iniciovali koncom minulého roka. Washington sa podobne ako niektoré ďalšie štáty obáva, aby plán nebol pokusom nahrádzať NATO.
Podľa Mattisa majú štáty zladiť svoje obranné schopnosti a prípadne sa špecializovať tak, aby sa ich možnosti vhodne dopĺňali. Európski politici však uisťujú, že nemá vzniknúť európska armáda.
„Je jasná zhoda v tom, aby bolo v úniových dokumentoch zakotvené, že spoločná obrana je úlohou NATO a jedine NATO,“ uviedol podľa tlačových agentúr Mattis.
Podľa diplomatického zdroja z NATO, ktorý citovala agentúra AFP, vzbudzuje projekt spolupráce Únie v oblasti obrany pochybnosti tiež v Kanade, Nórsku, na Islande a v Albánsku.
„Európska iniciatíva nesmie obmedzovať aktivity a prostriedky NATO,“ uviedla už skôr Katie Wheelbargerová, ktorá má v Pentagone na starosti medzinárodnú bezpečnosť.
Pochybnosti vyjadril tiež šéf aliancie Jens Stoltenberg, ktorý vyhlásil, že Európska únia „nesmie nahrádzať to, čo robí NATO“, a „uzatvárať svoje trhy Američanom a ďalším krajinám, ktoré nie sú súčasťou EÚ“.
Spojené štáty sa totiž obávajú aj o stratu európskeho trhu pre svoje zbrane, ak by mali byť nahrádzané výrobky európskeho pôvodu. Podľa európskych diplomatov nie je ale postoj USA spravodlivý, pretože európske zbrojárske firmy nemajú podobné podmienky pre to, aby sa mohli uplatniť na severoamerickom trhu.
Spolupráca USA a Turecka
Spojené štáty sa budú napriek vzájomným nezhodám v niektorých oblastiach naďalej usilovať o spoluprácu so svojim spojencom z NATO Tureckom v Sýrii. Povedal to vo štvrtok šéf Pentagónu James Mattis v Bruseli, kde sa koná rokovanie ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie. Ankaru vyzval, aby sa v Sýrii sústredila na boj s radikálmi z takzvaného Islamského štátu (IS).
USA a Turecko sledujú v sýrskom konflikte odlišné záujmy. Kým Washington sa usiluje o porážku islamských radikálov, Ankara sa snaží zamedziť sýrskym Kurdom v získaní autonómie a tým aj posilnenie kurdských povstalcov na svojom území. V januári preto turecká armáda spustila operáciu v severosýrskej oblasti Afrín pri hraniciach s Tureckom. Jej cieľom sú kurdské milície YPG, ktoré Ankara považuje za teroristov napojených na separatistov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Spojené štáty majú na severe Sýrie svojich vojakov, ktorí sú východne od Afrínu a ktorí spolu s milíciami YPG a medzinárodnou koalíciou prispeli v Sýrii k porážke IS.
Mattis sa vo štvrtok na okraj schôdzky ministrov obrany zišiel so svojím tureckým náprotivkom Nurettinom Caniklim. Ten potom povedal, že Mattis oznámil, že milície YPG by už podľa Ankary nemali byť súčasťou arabsko-kurdských milícií SDF, ktoré podporujú Spojené štáty.
Turecko vo štvrtok a v piatok navštívi americký minister zahraničia Rex Tillerson. Podľa amerických činiteľov, ktoré citoval Reuters, ho čakajú ťažké rokovania. Turecko totiž pohrozilo, že jeho jednotky budú v Sýrii postupovať ďalej na východ, a to aj na mesto Manbidž ovládané YPG, v ktorom sú rozmiestnené americké jednotky. Ankara varovala Washington, aby jej nestál v ceste, Američania ale dali najavo, že v Manbidži zostanú.