Kosovo prijali za svojho člena už dve stovky medzinárodných organizácií, vrátane MMF či FIFA. V Pjongčangu majú jeho športovci práve svoju premiéru na zimnej olympiáde, z tej letnej v Riu predvlani uprostred ohňostroja eufórie a národnej hrdosti kosovská džudistka priviezla prvú zlatú medailu.
K uspokojenému sebavedomiu a plnohodnotnej štátnosti však Kosovu ešte mnohé chýba. Predovšetkým kreslo v OSN a jednoznačný prísľub vytúženej perspektívy v Európskej únii. Obe hlavné chyby krásy kosovskej nezávislosti súvisia s tým, že zďaleka nie celé medzinárodné spoločenstvo ju uznáva. V Bezpečnostnej rade OSN prijatie bývalej juhosrbskej provincie blokujú dvaja stáli členovia s právom veta.
Rusko a Čína stále formálne považujú Kosovo za súčasť Srbska, čo Belehrad trocha nadnesene vydáva za dôkaz, že na medzinárodnej scéne má naďalej väčšinovú podporu, veď proti uznaniu nového štátu stoja krajiny s troma štvrtinami svetovej populácie.
Ani medzi krajinami Európskej únie nepanuje jednota v tom, ako vnímať Kosovo. Pätica členov, v obave zo separatistického precedensu, ho naďalej uznáva za súčasť Srbska. Práve postoj Slovenska, Cypru, Grécka, Španielska a Rumunska nedovolil Európskej komisii minulý týždeň pri predložení novej stratégie pre západný Balkán dať Kosovu prísľub začatia prístupových rokovaní.
Podmienka pre Srbsko
Kým Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko a Albánsko sú už kandidátskymi krajinami, a Belehrad s Podgoricou najnovšie získali aj výhľadový termín vstupu v roku 2025, cesta Kosova do EÚ zostáva naďalej zahmlená.
Pravda, aj Srbsko dostalo podmienku, že brány únie sa mu o sedem rokov môžu otvoriť len v prípade, že dovtedy úplne znormalizuje svoje vzťahy so susedmi. Čo si pod tým treba predstaviť, to šéf nemeckej diplomacie tento týždeň vysvetlil počas svojej návštevy v Belehrade i Prištine. Podľa Sigmara Gabriela podmienkou je „akceptovanie kosovskej nezávislosti“.
Jemnejší Vučič
Priština, ktorá si uvedomuje, že bez zmierenia s Belehradom zostane kosovská nezávislosť nedokončená, Gabrielovo posolstvo privítala. Prezident Hashim Thaçi dokonca optimisticky vyhlásil, že dohoda by sa mohla zrodiť už tento rok. Dosiahnuť ju podľa neho možno aj bez toho, aby Srbsko oficiálne uznalo Kosovo za nezávislý štát, stačí, ak bude akceptovať jeho prijatie do OSN.
Srbský prezident Aleksandar Vučič, bývalý ultranacionalista, ktorý za posledné desaťročie zjemnil svoje postoje a dôraz začal klásť na európsku perspektívu krajiny, na túto ponuku reagoval odkazom, že by o nej museli rozhodnúť v referende občania, z ktorých mnohí považujú Kosovo za kolísku ich pravoslávnej viery.
Dočkáme sa kompromisu?
„Rozhodnú ľudia. Ak si myslíte, že to môže získať väčšinu, tak ja som si nie taký istý,“ povedal pre agentúru Reuters.
Možnosť kompromisu však nevylúčil. „Musíme sa pozrieť na dnešnú realitu a pochopiť vzťahy vo svete a vzťahy v Kosove a pochopiť, že (Kosovo) nie je naše, ako sme sa učili, ale ani ich, ako sa to pokúšajú ukázať,“ povedal a dodal: „Ak nenájdeme kompromis, budeme mať zmrazený konflikt desiatky rokov. Nemali by sme to prenechávať našim deťom, aby sa s tým aj ony trápili. Srbsko musí hľadieť dopredu. Nemali by sme bozkávať zem, po ktorej chodili naši predkovia, ale radšej zem, po ktorej budú chodiť naše deti.“