Ak politička na súd nepríde, je pravdepodobné, že na ňu sudca vydá medzinárodný zatykač. Stane sa tak šiestym katalánskym politikom, ktorý je na úteku pred španielskou justíciou kvôli obvineniu zo vzbury za separatistické snahy.
„Keďže nebudem mať spravodlivý proces vo svojej krajine, hľadám inú (krajinu), kde by som mohla brániť svoje práva. Som súdená za svoju politickú činnosť,“ uviedla Gabrielová v rozhovore so švajčiarskym denníkom Le Temps. Dodala, že viedla len nenásilnú kampaň za referendum a že španielske úrady chcú umlčať separatistických politikov represiami.
Zatykač na Puigdemonta obnovia v apríli
24-ročná politička z radikálnej separatistickej strany Kandidátka ľudovej jednoty (CUP) je predvolaná v stredu do Madridu k výsluchu pred sudcu najvyššieho súdu Pabla Llarenu, ktorý vyšetruje tridsiatku ľudí kvôli snahám o nezávislosť Katalánska. Hrozí im až 25 rokov väzenia za vzburu. Ak Gabrielová k súdu nedorazí, chce podľa denníka El País prokuratúra žiadať sudcu o vydanie medzinárodného zatykača.
Medzinárodný zatykač vydal španielsky súd vlani na jeseň i na katalánskeho expremiéra Carles Puigdemonta a štyroch ministrov jeho vlády, ktorú Madrid koncom októbra zosadil kvôli separatistickým snahám. Všetkých päť týchto politikov je teraz v Belgicku. Medzinárodný zatykač neskôr sudca Llarena zrušil a chystá sa ho podľa španielskych médií obnoviť v apríli, až formálne vznesie obžalobu.
Pracovať ako prezenčne, tak aj na diaľku
Puigdemont je zatiaľ stále jediným kandidátom na premiéra Katalánska, bráni mu v tom ale predbežné opatrenie ústavného súdu, podľa ktorého sa musí dostaviť na uvedenie do úradu osobne a s povolením súdu. Vedenie katalánskeho parlamentu má v utorok prerokúvať návrh separatistov na zmenu zákona o predsedníctve katalánskej vlády, aby sa kandidát na túto funkciu o nej mohol uchádzať na diaľku, teda napríklad písomne.
Podľa denníka El País je v návrhu tiež dodatok, že aj celá regionálna vláda môže pracovať „ako prezenčne, tak na diaľku“. To by umožnilo Puigdemontovi predsedať vláde z Belgicka. Vedenie katalánskeho parlamentu má rozhodnúť, či návrh postúpi do hlasovania v pléne. Separatisti majú v parlamente väčšinu. Madrid ale už dal najavo, že takýto dodatok napadne na ústavnom súde.
Dnes má tiež pred vyšetrujúcim sudcom najvyššieho súdu Llarenou vypovedať katalánsky expremiér Artur Mas a bývalá šéfka asociácie starostov za nezávislosť Neus Lloverasová. Obom tiež hrozí obžaloba z trestného činu vzbury kvôli snahám o nezávislosť Katalánska.