Napriek tomu sa vám nezdá, že dlhé roky neriešený palestínsky problém je v úzadí diania na Blízkom východe?
Je to predovšetkým preto, lebo hlavní politickí hráči, predovšetkým USA, nemajú záujem riešiť problémy Palestínčanov. Sústreďujú sa na udalosti v Sýrii a hlavne Washington chce byť v úlohe manažéra, ktorý iba riadi a nerieši. V tomto konkrétnom prípade dlhoročný palestínsko-izraelský konflikt a v konečnom dôsledku problém celej neuralgickej blízkovýchodnej oblasti.
Čo tým USA sledujú?
Nič viac, nič menej, ako získanie časového priestoru pre Izrael v jeho snahe vytvoriť status quo. Tak, aby to bol Tel Aviv, ktorý bude diktovať scenár riešenia problému. V tejto súvislosti je paradoxom, že pohľad svetovej verejnosti sa na nás sústredil po tom, čo prezident Trump uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Nechtiac tak vrátil palestínsku otázku do hry.
Nie je napriek tomu palestínsko-izraelský konflikt na politickej periférii?
Ubezpečujem vás, že napriek snahám USA, a hlavne Izraela, je spomínaný problém stále jadrom blízkovýchodného konfliktu.
Za rokmi trvajúcou krízou, neschopnosťou ju riešiť, sú možno rozbroje v samotných palestínskych radoch. Akási čierna diera, v ktorej končí akákoľvek finančná pomoc?
Konflikty medzi Palestínčanmi sú novinkou. Skôr, ako vypukol spor medzi hnutím Hamas a organizáciou Al Fatah, medzi pásmom Gazy a západným brehom rieky Jordán. Boli sme svedkami bezkonfliktného vnútropolitického rokovania v trvaní viac ako dvadsať rokov. Chýbalo však riešenie. Izraelský premiér neustále opakuje, že nemá na palestínskej strane partnera na rokovanie. Vraj s kým má rokovať – s Hamasom alebo s Al Fatahom. Ak však palestínsky prezident Mahmúd Abbás chcel začať rozhovory s Hamasom, tak Netanjahu mu dal na výber: buď Hamas, alebo ja. Izraelský šéf kabinetu si vždy nájde výhovorku.
Ako hodnotíte situáciu v Sýrii, v ktorej majú svoje globálne záujmy USA, Rusko, Turecko, ale aj Irán? Izrael dokonca považuje iránske upevňovanie pozície v Sýrii za veľké ohrozenie svojej bezpečnosti.
Naším problémom je skutočnosť, že všetko, čo sa odohráva na Blízkom východe, má priamy negatívny dosah na Palestínčanov, na našu vnútropolitickú situáciu. Ak by nás nechali, tak sa Hamas a Al Fatah, ako aj ďalšie frakcie palestínskeho odboja dokážu dohodnúť.
Vráťme sa však k Sýrii.
Je to pre nás veľmi blízka krajina. Želáme si preto, aby sa terajší konflikt vyriešil mierovou cestou. V záujme Sýrčanov. Rovnako sme privítali rozdrvenie v krajine radikálnych síl z tzv. Islamského štátu. Palestínčania sú proti terorizmu, sú súčasťou boja proti nemu. Vrátane štátneho terorizmu, ktorý proti nám uplatňuje Izrael.
Ako hodnotíte úlohu Egypta v úsilí riešiť blízkovýchodný konflikt vrátane palestínsko-izraelskej krízy?
Egypt považujeme za svojho veľkého brata. Vysoko si vážime úlohu Káhiry v riešení palestínskej otázky. Platilo to v minulosti rovnako ako dnes. Či už sa to týkalo vzťahu k Izraelu alebo postoja Káhiry na medzinárodnej úrovni vôbec. Bolí nás krviprelievanie, ktoré páchajú teroristi v Egypte vrátane Sinajského polostrova za pomoci regionálnych mocnosti. Ich cieľom je oslabenie Egypta v politickej i ekonomickej oblasti.
Pre Palestínčanov sú však dôležité hraničné priechody, ktorými hlavne do pásma Gazy prúdi humanitárna pomoc.
S Izraelom ich máme päť. Žiadame, aby ich otvoril a pomohol tak riešiť katastrofálnu humanitárnu situáciu v Gaze. Rovnakú žiadosť sme adresovali aj Káhire. S Egyptom máme jediný hraničný priechod. Predpokladáme, že ak sa situácia na Sinaji upokojí, tak sa podarí vyriešiť spomínaný problém.
Pásmo Gazy sa v minulosti považovalo za územie s najväčšou hustotou obyvateľstva na svete a zároveň za najväčší koncentračný tábor. Ako to vyzerá dnes?
Situácia je veľmi zložitá. Napríklad v nedostatku elektrického prúdu. A podľa OSN v roku 2020 v pásme nebude vôbec pitná voda. Počiatočná obnova dnes stojí. Izraelská vojna proti Gaze zničila pásmo. Situáciu komplikuje 70 percent obyvateľstva, ktoré tvoria palestínski utečenci. Izrael ich ešte v roku 1948 vyhnal z domovov. Súčasný stav najnovšie ešte viac zhoršili USA, ktoré zastavili humanitárnu pomoc.
Na Blízkom východe má vlastné globálne záujmy aj Moskva. Ako z tohto pohľadu hodnotíte úlohu Ruska v riešení napätej situácie nielen v Sýrii?
Rusko ešte minulý rok vyzvalo Abbása a Netanjahua na rokovania v Moskve. Izraelský premiér to odmietol. Napokon prezident Putin rokoval s Netanjahuom o Sýrii a Abbás ho požiadal, aby bola Moskva patrónom rokovaní. Myslím si však, že v súčasnosti Moskva nie je pripravená na takúto úlohu. Všetku pozornosť venuje dianiu v Sýrii.