Podľa Kochana by „múzeum polokaustu“ malo byť venované činom vedúcim k vyhladeniu Poliakov ako národa.
Kochan navrhuje, aby expozícia pozostávala z dvoch častí: prvá by mala byť venovaná likvidácii poľského štátu jeho susedmi, deleniu jeho územia, povstaniam a represiám po nich, získaniu nezávislosti v roku 1918 či vojne s boľševikmi.
Druhá časť expozície by mala byť podľa Kochanovej predstavy venovaná tzv. poľskej operácii sovietskej NKVD spočívajúcej v zabíjaní, ktorého terčom boli etnickí Poliaci žijúci na území Sovietskeho zväzu.
Kochan vo svojom článku píše, že návštevníci by mali múzeum „polokaustu“ opúšťať s vedomím, že Poľsko a Poliaci „mohli v súčasnosti nebyť“. „Boli sme obeťami, nie zločincami. Bojovali sme, aby sme prežili,“ uviedol Kochan.
Autor návrhu sa však nezmieňuje o zámere zachytiť v múzeu i obdobie okupácie poľského územia Nemeckom počas druhej svetovej vojny a poukázať aj na plány tretej ríše, ktorá sa po židovskej otázke chcela zaoberať i poľskou.
Kochan dodal, že si je vedomý, že termín „polokaust“ sa nemusí páčiť každému. „Som (však) presvedčený, že je to dobrý názov pre múzeum, ktorý sa ľahko zapamätá, upúta pozornosť a umožní využiť súčasnú krízu spojenú s obrazom Poľska vo svete“.
Kochanov návrh sa totiž objavil v čase, keď Poľsko kvôli novele zákona o Ústave pamäti národa (IPN) čelí kríze vo vzťahoch s Poľskom, USA i Ukrajinou.
Balík zmien v zákone o IPN stanovuje tri roky väzenia za používanie slovného spojenia „poľské tábory smrti“ a ďalšie termíny, ktoré možno interpretovať ako pokus pripisovať Poliakom spoluvinu za zločiny nacistického Nemecka vrátane genocídy európskych Židov.
Izrael vníma novelu zákona o IPN ako pokus o obmedzenie slobody slova a znemožnenie otvorenej diskusie o zločinoch spáchaných na Židoch počas druhej svetovej vojny, ale aj ako pokus trestať i samotné obete holokaustu za ich svedectvá o prežitom utrpení. Na Ukrajine zasa vyvoláva obavy možná interpretácia slovného spojenia „ukrajinskí nacionalisti“, ktorá figuruje v texte novely zákona o IPN.
