Na spoločnej tlačovej konferencii s dánskym rezortným kolegom Andersom Samuelsenom však Klimkin súčasne položil rečnícku otázku, či je podobný krok pripravené urobiť aj Poľsko.
Volynský masaker je označením pre masové vraždy spáchané od februára 1943 do februára 1944 na území predvojnového Poľska okupovanom hitlerovským Nemeckom, naplánované a spáchané ukrajinskými nacionalistami s aktívnou podporou miestneho ukrajinského obyvateľstva. Ich obeťou boli predovšetkým príslušníci poľskej menšiny.
Minulosť nemožno zmeniť prijímaním zákonov
Posledné zákonodarné iniciatívy v Poľsku, najmä novelu zákona o Ústave pamäti národa (IPN), Klimkin označil za pokus o osobitú interpretáciu poľských dejín pomocou „morálnych zákonov“.
Podľa Klimkina je cieľom týchto iniciatív „urobiť sa krajšími a lepšími ako v skutočnosti“. „Túto minulosť nemožno zmeniť prijímaním zákonov, minulosť je možné pochopiť a prijať len prostredníctvom dialógu,“ zdôraznil minister.
Téma ukrajinského nacionalizmu sa opäť začala preberať po tom, ako súčasné vedenie Ukrajiny pridelilo niekdajšej Organizácii ukrajinských nacionalistov Ukrajinskej povstaleckej armáde (OUN-UPA) štatút bojovníkov za nezávislosť.
Zločiny označili za genocídu
Keď ukrajinský parlament v apríli 2015 schválil tento zákon, vtedajší poľský prezident Bronislaw Komorowski upozornil, že to znemožňuje poľsko-ukrajinský historický dialóg. Pripomenul, že pokiaľ ide o vzťahy Poľska a Ukrajiny, táto kapitola dejín nie je uzavretá, a vyslovil sa za „hľadanie pozitívnych riešení“.
Poľský Sejm v júli 2016 schválil rezolúciu označujúcu zločiny spáchané OUN-UPA voči Poliakom v oblasti Volyne v rokoch 1943–45 za genocídu. Sejm stanovil, že 11. júl bude dňom spomienky na obete tejto genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami.
Okrem toho v Poľsku platí zákon, ktorý zakazuje propagandu banderovskej ideológie v Poľsku i popieranie genocídy Poliakov vo Volyni.