Priepastné názorové rozdiely sa opäť potvrdili, keď Kišiňov teraz čakal na priebežné vysvedčenie od Bruselu. Prezident Igor Dodon poznamenal, že Moldavsku chýba taký vlastenec, ako je šéf Kremľa Vladimir Putin. Pokračoval, že pochybuje o tom, že sa jeho štát niekedy stane členom EÚ. "Brusel nie je na to pripravený. Samotné Moldavsko nie je pripravené,“ tvrdí Dodon pre stanicu Deutsche Welle. Prezident tiež hovorí, že asociačná dohoda s úniou je chyba: "Otvorenie moldavského trhu pre tovary z EÚ diskriminuje domácich výrobcov.“
Vláda je opačnou ručičkou na politickom kompase. „Pevne veríme, že naše miesto je na Západe a že náš návrat do Európy by mal byť vítaný,“ napísal nedávno premiér Pavel Filip pre server Euronews. Pre vládu však začína byť problémom klesajúci záujem obyvateľov o členstvo v únii. "Podpora pre začlenenie Moldavska do EÚ spadla zo 67 percent v roku 2009 len na 38 percent v roku 2016,“ podotkla stanica Rádio Slobodná Európa.
Kým Dodon kurizoval Moskve, vláda bola zvedavá, čo sa dozvie od šéfov diplomacie členských krajín EÚ, ktorí v Bruseli hodnotili približovanie Moldavska k únii. Ministri potvrdili záujem o zbližovanie, medzi pochvalami sa objavila zmienka o snahe vyriešiť zamrznutý konflikt v Podnestersku, ale vyjadrili sa aj kriticky.
Znepokojenie sa týka napríklad zmeny volebného zákona. O výhradách hovoril už začiatkom tohto mesiaca veľvyslanec EÚ v Moldavsku, ktorým je Peter Michalko, diplomat zo Slovenska. „Podľa nášho názoru neboli splnené odporúčania Benátskej komisie,“ poznamenal pre agentúru IPN v spojitosti so stanoviskom európskeho poradného orgánu v ústavnoprávnych otázkach. Najavo to teraz dali aj ministri. V spoločnom stanovisku vyslovili ľútosť, že volebný zákon neobsahuje niektoré kľúčové odporúčania Benátskej komisie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Volebná reforma, proti ktorej boli v lete 2017 silné protesty v Kišiňove, počíta s tým, že jedna polovica poslancov sa zvolí spomedzi mien na kandidátskych zoznamoch politických strán a o druhej polovici sa rozhodne v samostatných volebných obvodoch. V moldavských podmienkach ide zjavne o zákon šitý na mieru hlavným hráčom.
„Kritici poukazujú na to, že zmena zvýhodňuje dve najväčšie strany – vládnucu a opozičnú. Demokratická strana (vládnuca) navrhla zmeny, aby zlepšila svoje šance v tohtoročných parlamentných voľbách v čase klesajúcej popularity,“ podotklo Rádio Slobodná Európa.
Podľa nášho názoru neboli splnené odporúčania Benátskej komisie.Peter Michalko, veľvyslanec EÚ v Moldavsku
Zvlášť kontroverzná úprava volebného zákona, ale aj iné okolnosti súvisiace s obavami o demokratický proces a budovanie právneho štátu mali vlani za následok, že EÚ pozastavila dôležitý tok financií do Moldavska. „V júni 2017 únia súhlasila s vyčlenením 60 miliónov eur v pôžičkách a 40 miliónov v grantoch v rámci pomoci pre stabilizáciu hospodárstva a presadzovanie reforiem,“ pripomenula agentúra Reuters.
Na jeseň 2017 však premiér Filip musel oznámiť, že do konca roku Kišiňov neuvidí ani euro. Šéfovia diplomacie z krajín EÚ teraz upozornili, že každá platba v rámci makrofinančnej pomoci je podmienená plnením politických opatrení v Moldavsku.
Jednou z pálčivých tém v tomto roku je v Moldavsku snaha vlády presadiť zákaz vysielania ruských staníc, čo má byť podľa nej súčasť budovania hrádze proti šíreniu dezinformácií a propagandy. Ministri z únie, ktorí sa v pondelok streli v Bruseli, vyslovili súhlas, že sa treba postaviť proti prekrúteným faktom a výmyslom, ale priamo v prípade zmeny audiovizuálneho zákona nepodržali chrbát vláde.
„EÚ uznáva, že dezinformácie a propaganda môžu mať výrazné negatívne dôsledky, ale zároveň poukazuje na to, že prijaté opatrenia majú byť v súlade s medzinárodnoprávnou úpravou, s cieľom neobmedzovať slobodu médií či nebrániť v prístupe k informáciám.“