„Pri riešení záležitosti sexuálnych otrokýň nesmie Japonsko, páchateľ, hovoriť, že je to uzavreté,“ vyhlásil juhokórejský prezident v prejave k výročiu Hnutia 1. marca (1919), keď desaťtisíce Kórejčanov vyšlo do ulíc, aby žiadali nezávislosť.
Munove výroky prichádzajú v čase, keď Tokio opakovane vyzývalo juhokórejskú administratívu, aby si ctila dohodu z roku 2015. Na jej základe Japonsko súhlasilo, že vyplatí odškodné vo výške deväť miliónov dolárov.
„Nehumánne porušovanie ľudských práv počas vojny sa nemôže zakryť výrokom, že je to uzavreté,“ povedal Mun s tým, že skutočná dohoda vychádza iba z pamätania si dejín a poučenia sa z nich, obzvlášť keď ide o históriu nešťastnej minulosti. Dodal, že jeho krajina žiada od Japonska úprimné ospravedlnenie.
Tajomník japonskej vlády Jošihide Suga v reakcii uviedol, že Munove vyhlásenia sú „mimoriadne poľutovaniahodné“.
Podľa odhadov juhokórejských aktivistov bolo 200-tisíc žien nútených pracovať v nevestincoch slúžiacich japonskej armáde v čase druhej svetovej vojny. Predpokladá sa, že „utešiteľky“ pochádzali z Kórey, Číny, Taiwanu, Indonézie a Filipín.