„Domnievam sa, že to nie je politické, ale právne rozhodnutie,“ reagoval v utorok na verdikt súdu Muslim. Turecké úrady ho obviňujú z trestných činov proti štátu. Spájajú ho napríklad s dvoma bombovými útokmi, pri ktorých v Turecku zahynuli desiatky ľudí.
„V tom čase som bol v Európe. Som politik, nemám s tým nič spoločné. Nezaujíma nás, čo sa deje vnútri Turecka. Sústreďujeme sa na situáciu na severe Sýrie,“ zopakoval Muslim aj v Prahe, držiteľ talianskeho pasu. S tým, že zo strany Ankary ide o vymyslené obvinenia.
Sýrski Kurdi sa v súčasnosti skutočne sústreďujú hlavne na turecké aktivity v sýrskom pohraničí, hlboko na území zvrchovaného južného suseda. Pokračujúca operácia Olivová ratolesť „až do víťazného konca“ je prejavom aktívneho vojenského zasahovania Ankary s cieľom likvidovať fakticky už existujúcu nezávislosť tamojších Kurdov. V podstate dnes politicky nezávislých od Damasku. A tu asi spočíva odpoveď na otázku týkajúcu sa pokračujúceho záujmu Ankary o sýrskych bratrancov tureckých Kurdov.
Pentagon má v úmysle pozorne sledovať, či sýrska vládna moc nedostáva chemické zbrane z KĽDR.Joseph Votel, šéf Centrálneho veliteľstva ozbrojených síl USA
„Kurdi žijú aj inde ako v Turecku, sú teda z logiky veci nútení blokovať akékoľvek pokusy o kurdskú autonómiu či nezávislosť,“ pripomenul aj denník Právo s tým, že Ankara nemôže nikdy vedieť, kedy uvoľnenie Kurdov v inej krajine by mohlo poslúžiť na zdôvodnenie straty kontroly nad veľkou časťou Turecka.
Ako upozorňujú mnohí pozorovatelia, nervozita Turecka však rastie nielen zo spomínaného rozhodnutia Prahy. Má ďalekosiahlejšie pozadie. Sedemročná vojna v Sýrii pokračuje. „Hlavne preto, lebo sa v nej rozhoduje napríklad o tom, či Rusko a Irán napokon vymenia USA ako rozhodujúci globálni hráči na Blízkom východe a dajú bodku za tzv. Pax Americana,“ konštatuje napríklad nemecká Deutsche Welle.
V neposlednom rade je tu však aj možnosť existencie odstredivých tendencií Turecka v rámci NATO na pozadí pragmatického zblíženia Moskvy a Ankary. V Sýrii sa rozhoduje aj o tom, či Izrael bude považovať iránske ambície za existenčnú hrozbu, ale aj o tom, či sa islamskí teroristi z tzv. Islamského štátu nevrátia v prípade, ak v oblasti vznikne pre nich životodarné vákuum.
„Chemické“ komponenty KĽDR v Sýrii
„Stavebné dlaždice a ďalší tovar, ktoré KĽDR dodala do Sýrie, nie sú zaradené do kategórie zakázaných v súlade s rezolúciami BR OSN,“ vyhlásili v newyorskom sídle svetovej organizácie. Informovala o tom aj agentúra TASS. V OSN tak reagovali na článok denníka The New York Times, podľa ktorého KĽDR dodala v rokoch 2016 až 2017 do Sýrie komponenty, ktoré možno využiť pri výrobe chemických zbraní. „Autori článku vydávajú želanie za skutočnosť,“ dodali v OSN. Noviny sa pritom odvolali na „dôvernú správu odborníkov z výboru BR OSN“, ktorí kontrolujú plnenie sankcií proti Pchjongjangu. Podľa AP išlo napríklad o kyselinovzdorné a žiaruvzdorné dlaždice, ktoré je možné použiť na výstavbu zariadení vyrábajúcich chemické zbrane. Podľa spomínanej správy priviezli do Sýrie v 13 kontajneroch dlaždice, ktoré by pokryli plochu 5 000 štvorcových metrov, čo je vraj dostatočné množstvo na realizáciu rozsiahleho priemyselného projektu. Spomínané dlaždice sú však napríklad populárne aj pri výstavbe rodinných domov v Číne. Zásielky obsahovali o. i. aj antikorózne a kyselinovzdorné trubky, ventily či teplomery. Na článok v New York Times už reagovali aj vojenské kruhy USA. Napríklad šéf Centrálneho veliteľstva ozbrojených síl USA generál Joseph Votel vyhlásil, že „Pentagon má v úmysle pozorne sledovať, či sýrska vládna moc nedostáva chemické zbrane z KĽDR“.