Politológ: Prezident Zeman a spájanie spoločnosti? Utópia

Prezident Miloš Zeman v inauguračnom prejave zaútočil na časť médií, aj na tie verejnoprávne. Nie je to prvý raz, ale venoval tomu pomerne značnú časť reči. Prečo?

Zemanov vzťah s väčšinou tradičných médií je od konca 90. rokov vo veľmi konfrontačnej rovine. On nemal rád novinárov a novinári nemali radi jeho. V súčasnosti potrebuje Zeman tradičné médiá menej ako kedysi. Má TV Barrandov, má Parlamentní listy, má hovorcu Jiřího Ovčáčka. Sú to také alternatívne médiá z hľadiska toho, ako vystupujú. To, že bol Zeman konkrétny, je možno trocha prekvapujúce. Pozrime sa na charakter prejavu. Išlo o prezidentskú reč. Ak v nej priamo útočil, odráža to asi fakt, že Zemanova nevraživosť je naozaj veľká. Aj to, že spomenul Zdeňka Bakalu (český multimilionár, vlastník viacerých médií, pozn. red.). Je to asi po prvý raz, čo v prezidentskom prejave objavil taký osobný terč. Určite by bolo veľmi dobré vyšetriť niektoré prevody týkajúce sa OKD a pána Bakalu. Ale môžeme pripomenúť kauzu Mosteckej uhoľnej spoločnosti, ktorú sprivatizovala vláda Zemana. Táto aféra dodnes tiež nie je celkom doriešená.

Počas prejavu odišli viacerí politici z Vladislavskej sály, iných ľudí na inauguráciu ani nepozvali…

V roku 2013 Zeman ponúkol Pražský hrad ako neutrálne miesto. Tvrdil, že chce byť prezident moderátor. V prvom volebnom období ním určite nebol. Predstava, že by Zeman spájal spoločnosť, je absolútne utopická

Zeman nebol za posledné týždne od znovuzvolenia príliš viditeľný. Dá sa povedať, ako pristúpi k druhému funkčnému obdobiu?

Proti sebe idú dve veci. Je to Zemanovo posledné obdobie. Nemá žiadne limity v tom zmysle, že takpovediac môže robiť čokoľvek. Nedá sa, samozrejme, povedať, že by tieto hranice predtým nejako rešpektoval. Pri Zemanovej povahe sa asi vždy, keď sa mu to bude hodiť, budeme stretávať s jeho kreatívnym výkladom ústavy, ako on tomu hovorí. Druhá vec ide proti tomu. Zemanovo zdravie je horšie, ako bolo pred piatimi rokmi. Môže to brzdiť niektoré jeho príliš razantné zásahy do českej politiky. Ale tieto veci si nevyžadujú až tak veľa energie. Pripomenul by som v tejto súvislosti aj to, že Zeman sa stále viac stáva závislým od svojich poradcov.

Nevznikol by problém aj pre premiéra Andrej Babiša, ak by bol Zeman príliš kreatívny pri vysvetľovaní ústavy?

Slovom kreatívny myslím veľmi široký výklad, teda, že si ústavu vysvetľuje za hranice toho, čo je bežné v parlamentnom režime. Čo sa týka Babiša, tak Zeman plní svoju časť dohody. Maximálne podporuje lídra ANO, aby jeho vláda získala dôveru a on bol premiér. Je to zjavné. Uvidíme však, čo bude ďalej a bude to závisieť od stability Babišovho kabinetu. Môže sa stať, že šéf ANO si vyrokuje silnú podporu, napríklad dohodu s komunistami a Slobodou a demokraciou (SPD) Tomia Okamuru, alebo s ČSSD a podporou KSČM. V tom prípade bude význam prezidenta pre Babiša malý. Keď však bude mať vláda opakované problémy a mohlo by jej hroziť vyslovenie nedôvery, Zemanova pozícia bude iná. Babiš ho bude viac potrebovať, hoci v tom zmysle, že keby jeho vláde vyslovili nedôveru, prezident by ho mohol opäť poveriť zostavením kabinetu ako víťaza volieb. Zaujímavé však bude sledovať, nakoľko budú zájmy Babiša a Zemana podobné. Príkladom je zahraničná politika.

Nakoľko sa tam líšia?

Babiš chce udržať Česko v Európskej únii a čo najmenej znervózňovať investorov nejakým referendom o vystúpení. Toto nie je priorita Zemana. On má víziu, že Česko by malo hlasovať o členstve v EÚ.

Bude Zeman skutočne presadzovať takéto referendum?

Robí to. Neustále to opakuje. Samozrejme, čo Zeman môže robiť, je ovplyvňovať atmosféru. Nemá silnú páku, ako donútiť parlament, aby schválil zákon, ktorý by podobné referendum umožnil. Zeman je však hráč, ktorý ovplyvňuje situáciu. Keby sa pridal k Okamurovi, že by Česi mali hlasovať o všetkom za pomerne jednoduchých podmienok, bola by to pre SPD silná podpora. Existuje teda riziko, že parlament schváli ústavný zákon, ktorý umožní referendum Česka o vystúpení z únie.