Šéf Oválnej pracovne podpísal minulý týždeň dekrét o 25-percentných dovozných clách na oceľ a 10-percentných na hliník, ktoré sa zatiaľ vzťahujú na všetkých zahraničných dodávateľov. Dočasne sa tomu vyhli len Mexiko a Kanada.
Výnimku by mohla dostať aj Austrália a usilujú sa ňu Európska únia a Japonsko. Ich predstavitelia sa v sobotu stretli v Bruseli s americkým vyslancom pre obchod Robertom Lighthizerom. Výnimku by chceli aj Brazília a Južná Kórea. Čína, ktorá výrazne prispieva k prebytkom na svetovom trhu s oceľou, tvrdí, že clá sú problém pre celý svet. Peking však pripomína, že si bude chrániť svoje záujmy.
"Ako blízky bezpečnostný a obchodný partner USA musí byť EÚ vyňatá z ohlásených opatrení. Nemáme však momentálne jasno v postupe Spojených štátov v súvislosti s výnimkou, takže diskusie budú pokračovať,“ uviedla na sociálnej sieti Twitter eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová.
Japonský minister pre obchod Hirošige Seko zase vyhlásil, že je potrebné o probléme rokovať s chladnou hlavou. Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker už skôr nazval zavedenie ciel, ale aj protiopatrenia, hlúposťou. Povedal však, že EÚ musí reagovať. Odvetné clá únie sa pravdepodobne dotknú známych amerických produktov ako bourbon, Harley-Davidson, džínsy a viacerých potravinárskych výrobkov. Trump v sobotu opäť vyhlásil, že môže zaviesť aj clá na európske autá, keď únia bude reagovať na jeho kroky protiopatreniami.Americký minister financií Steve Mnuchin v rozhovore pre televíziu CNBC naznačil, že zavedenie ciel je forma nátlaku na krajiny v NATO, aby zvyšovali obranné rozpočty.
"My investujeme štyri percentá HDP a mnoho našich spojencov jedno percento a nezaviazali sa, že to budú dve percentá, preto je v tom prezident jasný. Ak sme v NATO, chce zabezpečiť, aby Severoatlantická aliancia dostala viac peňazí. Aby nás všetkých chránila a plnila svoje ciele,“ povedal Mnuchin.
Na Slovensku clá môžu zasiahnuť najmä produkciu závodu U. S. Steel. Na obranu naša krajina momentálne vydáva len niečo cez jedno percento HDP. Všetky krajiny NATO sa však na summite vo Walese roku 2014 zaviazali, že za 10 rokov dosiahnu ich investície do obrany dve percentá. Nad spájaním ciel a aliancie však americkí spojenci skôr pokrútia hlavou. Profesor R. Daniel Kelemen z Rutgersovej univerzity v New Jersey, ktorý sa zaoberá politickou ekonómiou, nevylučuje, že Trumpove opatrenia môžu spustiť obchodnú vojnu.
"Je to určite zlá správa pre medzinárodný obchod. Clá a obchodná vojna, ktorú môžu odštartovať, by, samozrejme, veľmi poškodili ekonomiku. Odrážajú Trumpovu hospodársku politiku Ameriky na prvom mieste a jeho všeobecné nepochopenie toho, ako obchod funguje,“ uviedol Kelemen pre Pravdu.
Podľa odborníka vidí Trump v clách politické výhody. "Mohli by byť populárne u niektorých voličov v oblasti Rust Belt. (Hrdzavý pás je oblasť od amerického Stredozápadu až po Veľké jazerá, ktorej sa výrazne dotkol odlev priemyslu, poz. red.) Môžu to vnímať tak, že prezident bojuje za ich záujmy a snaží sa oživiť výrobu ocele a hliníka v Spojených štátoch. Táto oblasť priemyslu azda zaznamená istý nárast pracovných miest v súvislosti so zavedením ciel. Ale v iných sférach zase ľudia o prácu prídu. Výrobcom, ktorí sú závislí od dovozu ocele a hliníka, sa zvýšia náklady, a to poškodí ich podnikanie. Utrpia tiež pracovníci v oblastiach, na ktoré sa budú vzťahovať odvetné colné opatrenia našich partnerov,“ pripomenul Kelemen.
Nie je preto vyučené, že proti Trumpovým clám sa postaví Kongres, hoci obe komory v ňom ovládajú prezidentovi republikáni. Vo vlastnej strane v tejto záležitosti nemá šéf Bieleho domu priveľa stúpencov. Clá kritizovali viacerí vysokopostavení republikáni na čele s Paulom Ryanom, šéfom Snemovne reprezentantov.
A niektorí odporcovia Trumpových opatrení v Kongrese nechcú zostať len pri slovách. Arizonský republikánsky senátor Jeff Flake minulý týždeň vyhlásil, že navrhne zákon, ktorým prezidentov krok zruší. "Predpokladám, že nebudem jediný, kto to urobí,“ uviedol pre americké médiá politik.
Televízia CNN však pripomenula, že takúto legislatívu by šéf Bieleho domu určite vetoval. Potom je otázne, či by sa na jej potvrdenie našlo v 100-člennom Senáte 67 potrebných hlasov. Hoci je málokto vo Washingtone nadšený Trumpovými clami, nebude jednoduché vyrokovať dohodu medzi republikánmi a opozičnými demokratmi.