Posilnená obrana
V správe aliancie zverejnenej 26. februára 2016 experti uznali, že NATO nie je schopné ubrániť svoje východné hranice v prípade ruského útoku. Dokument upozorňuje najmä na nedostatok financií na obranu, zlý stav vojenskej techniky a nedostatok palivových cisterien na jej zásobovanie. V prípade útoku na pobaltské štáty by bola aliancia schopná reagovať až o tri dni.
Už o necelý mesiac 3. apríla sa traja prezidenti z Pobaltia stretnú s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Okrem spoločnej oslavy stého výročia nezávislosti týchto troch európskych krajín by sa hlavy štátov mali podľa vyhlásenia Bieleho domu zamerať najmä na bezpečnosť, obchod, energetiku a tiež úspech pri napĺňaní záväzkov o navýšení rozpočtu obrany.
Na posilnení vojenskej prítomnosti v Pobaltí sa členovia aliancie dohodli už v polovici roku 2016 na varšavskom summite. Od začiatku minulého roku tak do Poľska a na územie Pobaltia NATO nasadilo štyri prápory v počte takmer štyritisíc vojakov. V Estónsku im velí Británia, v Lotyšsku Kanada a v Litve Nemecko, v Poľsku Spojené štáty. V rámci operácie Atlantic Resolve sa na západopoľskú základňu pri Poznani dopravila tretia obrnená brigáda štvrtej pechotnej divízie. Tú minulý rok v októbri nahradila druhá obrnená brigáda prvej pechotnej divízie.
Keď som bol v Európe prvýkrát, bolo tam množstvo železničných súprav, ktoré mohli podporiť prevoz tankov a bojových vozidiel pechoty. To už však zjavne nie je rovnaké. Presunúť brigádu cez Európu je teraz ťažšie.Kevin Bradley, podplukovník
Ťažký presun
Na konci nasledujúcej jari ich na deväťmesačnej rotácii vymení prvá obrnená brigáda prvej jazdeckej divízie. Jej veliteľ Wilson Rutherford označil toto nasadenie za "vzrušujúce“. Podľa neho ukazuje americké odhodlanie oddanosť voči svojim spojencom NATO a partnerským krajinám v Európe. „Nič neukazuje rozhodnosť a odhodlanie tak ako umiestnenie bojového tímu obrnenej brigády,“ povedal a upozornil, že ich samotný presun na miesto je dosť náročný. Rovnako to bude aj s neskorším odsunom.
Po vojenských investíciách dohodnutých na summite aliancie vo Walesi v roku 2014 sa o dva roky neskôr na varšavskom summite spojenci rozhodli pre lepšiu kooperáciu pri zabezpečení pripravenosti a koordinácie svojich ozbrojených síl. Okrem potreby vyrovnania sa s modernizačným dlhom boli vo Varšave ako zásadné nedostatky systému transatlantickej bezpečnosti identifikované mobilita a kooperabilita spojeneckých ozbrojených síl. Doprava vojsk v Európe bude otestovaná aj príchodom novej americkej brigády, ktorá na rozdiel od svojich európskych spojencov bude vystavená zložitejšej organizácii prepravy. Aj preto sa už začína rozprávať o projekte „NATO Schengenu“.
Veliteľom prvého práporu siedmeho regimentu kavalérie je podplukovník Kevin Bradley. Práve jeho chlapi sa zúčastnia na cvičení na Slovensku. „Dôležité budú najmä železničné presuny. Keď som bol v Európe prvýkrát, bolo tam množstvo železničných súprav, ktoré mohli podporiť prevoz tankov a bojových vozidiel pechoty. To už však zjavne nie je rovnaké. Presunúť brigádu cez Európu je teraz ťažšie,“ hovorí Bradley.
Funguje spolupráca?
<A>Aj keď už Rutherfordove jednotky bojovali po boku spojencov v Afganistane či v Iraku, v Európe sa chcú viac sústrediť na vzájomnú koordináciu. „Tam sme spolu nebojovali s cieľom väčšej spolupráce. Teším sa na prácu na vzájomnej operatívnosti so všetkými našimi partnermi. Počas tohto zaradenia budeme schopní spraviť asi 15 tréningových operácií, čo nás určite niekam posunie. Naším cieľom je, aby sa zlepšili aj naši partneri,“ dodal Rutherford s tým, že veľkú časť ich jednotiek by mali tvoriť práve mladí vojaci.
„Je to príležitosť pre mladších vojakov pracovať vo viacerých krajinách a rozvíjať vzťahy, ktoré im alebo ostanú, alebo ovplyvnia ich myslenie na celú kariéru. Každý to vníma ako príležitosť,“ vysvetlil Rutherford, pod ktorého velenie spadá sedem práporov (squadronov).
Aj keď podrobnosti pripravovaných približne pätnástich cvičení ešte nie sú jasné, Bradley hovorí, že operácia na Slovensku bude zahŕňať kombinácie manévrov so slovenskými partnermi. Takéto cvičenia sú podľa neho užitočné pre obe partnerské krajiny. „Každá krajina robí isté veci trochu inak. Ako členovia aliancie máme podobný systém rozkazov, ale každý ich vykonáva iným spôsobom a dôrazom. Taktika je jednoducho rozdielna,“ vysvetlil Bradley.
„Keď začneme manévre aj proti sebe, budeme vidieť, ako používame tanky či iné svoje vybavenie,“ pokračuje Bradley, ktorý na Slovensku povedie asi stovku vojakov so štrnástimi tankami MIA2 Abrams a asi 47 bojových vozidiel pechoty M2A3. Namiesto ťažkej munície však budú používať lasery, vyskúšajú si aj ostrú streľbu na cieľ. Po vyhodnotení by tieto cvičenia mohli pomôcť všetkým účastníkom. Prinesú spätnú väzbu, čo sa týka ich schopností a pripravenosti.