Politológ Christian Schweiger z univerzity v Chemnitzi však nevylučuje, že Merkelová sa túži zapísať do dejín ešte viac. "Podľa mňa je teraz jej cieľom, aby sa stala najdlhšia slúžiacou kancelárkou v histórii povojnového Nemecka. Kohl vládol 16 rokov a Merkelová to dosiahne v roku 2021. Preto si myslím, na rozdiel od takmer každého v Nemecku, že kancelárka sa pokúsi zabojovať aj v ďalších voľbách. Potom by mohla prekonať Kohla v tom, ako dlho bude v úrade,“ uviedol pre Pravdu Schweiger.
Jasný signál
Expert na nemeckú politiku Ronny Patz z Univerzity Ľudovíta Maximiliána v Mníchove však jednoznačne predpokladá, že Merkelovej dni v politike sa blížia ku koncu.
"Vybrala do funkcie generálnej tajomníčky CDU Annegret Krampovú-Karrenbauerová. Je to jasný signál, že sa pripravuje na riešenie jej nástupníctva v strane. A možno aj na poste kancelárky, keby bola Krampová-Karrenbauerová úspešná v novej straníckej pozícii. Je dôležité pripomenúť, že Merkelová začala riadiť krajinu po tom, čo bola generálna tajomníčka kresťanských demokratov,“ reagoval pre Pravdu Patz. "Kancelárka má teraz mladší kabinet, ktorý je aj viac rodovo vyvážený. Je to dôkaz toho, že chce posilniť svoj odkaz viac prostredníctvom zavedených, ale aj nových osobností, ako vytváraním ambicióznej agendy,“ myslí si Patz.
Čo však chce po sebe Merkelová zanechať? Keď nastúpila v roku 2005 do úradu kancelárky, k dobrým výsledkom nemeckého hospodárstva jej pomohli aj reformy, ktoré spustil sociálny demokrat Gerhard Schröder. Berlín mohol potom o pár rokov neskôr pri záchrane krízou zmietaného Grécka nastaviť tvrdý kurz, hoci v minulosti mal problém s plneným maastrichtských kritérií.
Merkelová je známa svojím opatrným prístupom. Viacerí odborníci ho definujú slovami počkáme a uvidíme. Kancelárka sa od toho do istej miery odchýlila, keď k ruskej agresii proti Ukrajine v roku 2014 zaujala ostrejší postoj, ako mnohí očakávali. Aj vďaka tomu sú za anexiu Krymu a vojnu na východnej Ukrajine na Moskvu stále uvalené sankcie Európskej únie.
Moment, ktorý asi najviac zostane súčasťou Merkelovej dedičstva, prišiel v auguste 2015. "Dokážeme to,“ vyhlásila kancelárka v súvislosti s jej rozhodnutím prijať utečencov najmä zo Sýrie, ktorí cez Balkán a Maďarsko smerovali do západnej Európy.
Najväčšia výzva
Odvtedy prešli takmer tri roky. EÚ sa stále nevie dohodnúť na reforme azylového systému. Najmä krajiny visegrádskej štvorky jednoznačne odmietajú akúkoľvek formu povinného prerozdeľovania utečencov. Merkelová tiež mohla sledovať, ako vo voľbách vlani v septembri skončila na treťom mieste protiimigrantská krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko.
"Merkelová sa teraz bude snažiť presvedčiť ľudí, že jej európske, ekonomické a migračné politiky mali zmysel a bola schopná riešiť výzvy posledného desaťročia. Vo všetkých týchto troch oblastiach však kancelárka čelí výzvam,“ uviedol pre Pravdu Matthias Dilling, odborník na Nemecko z Oxfordskej univerzity. "Politický vývoj v Taliansku, Poľsku a Maďarsku komplikuje snahu nájsť spoločný prístup k migrácii. V Nemecku sa zase stále viac debatuje, ako je možné, že pozitívny hospodársky vývoj nezlepšil životné podmienky sociálne najslabších vrstiev. Ekonomická nerovnosť skombinovaná s miliónom utečencov môže viesť k ďalšiemu posilneniu radikálnej pravice.
Podkopalo by to Merkelovej európske snahy na domácej scéne. Kancelárka viedla EÚ a krajinu v ťažkých časoch počas troch predchádzajúcich období. Ale štvrtý pokus môže byť pre ňu najzložitejší,“ myslí si Dilling.