Sýrsky Afrín očakával Američanov a Rusov. Vtrhli Turci

"O 8.30 h 18. marca jednotky tureckých ozbrojených síl spoločne s oddielmi sýrskej opozície kontrolujú mesto Afrín, ktoré očistili od teroristov," cituje agentúra Anadolu z vyhlásenie prezidenta Recepa Erdogana o "oslobodení" sýrskeho mesta s prevažne kurdským obyvateľstvom. Všetko v rámci operácie Olivová ratolesť, ktorá trvá od 20. januára.

19.03.2018 09:16
Syria, afrín Foto:
Sýrčania uprostred polí medzi Afrínom a Azazom v severozápadnej Sýrii na úteku pred útočiacimi tureckými silami a ich ,,predvojom", opozičnou tzv. Slobodnou sýrskou armádou.
debata (11)

„Kde sú Američania? Kde sú Rusi?“ kládli si Kurdi do poslednej chvíle otázku počas tureckého bombardovania mesta. Veď USA pomáhali Kurdom účinne likvidovať islamských teroristov napríklad z hnutia an-Nusrá a ďalších milícií. Rusko zase rovnako pomohlo Damasku zastaviť rozpínavosť islamských radikálov a následne ich zlikvidovať. Namiesto Američanov a Rusov však prišli do Afrínu Turci a v ich službách tzv. Slobodná sýrska armáda (FSA). Taktika Ankary zatiaľ slávi úspech.

„Turci najprv zbombardovali desiatky miest a dedín v okolí Afrínu, v ktorom je asi 100 ľudí,“ informovala český Rádiožurnál dokumentaristka Jana Andertová, ktorá bola v obkľúčenom a dnes už Turkami okupovanom sýrskom meste. Podľa nej si na špinavú robotu Ankara najala žoldnierov z FSA. Ich úlohou bolo zaútočiť na Kurdov a prinútiť ich odhaliť svoje postavenie. Po stiahnutí „provokatérov“ nasledoval turecký útok „na diaľku“. Bez rizika vlastných strát s pomocou množstva bombardujúcich dronov.

Silu tureckého kyjaka na Kurdov stimuluje hlavne mlčanie USA, ale aj pragmatizmus Moskvy. A tak zatiaľ čo do nedele už tisíce Sýrčanov opustilo cez humanitárne koridory vládnych jednotiek Východnú Ghútu ležiacu len niekoľko kilometrov od Damasku, Kurdi v Afríne také šťastie nemajú. Zato od nedele ho má už viac ako 60-tisíc civilistov z Východnej Ghúty. Dovtedy boli iba súčasťou „živého štítu“ islamských teroristov. Od včera však na rozdiel od Kurdov v Afríne už majú dočasnú strechu nad hlavou a k dispozícii je aj voda, potraviny aj zdravotnícka pomoc poskytovaná vládnymi silami, Ruskom i OSN.

Kurdi v Afríne, meste ležiacom na severozápade krajiny, dostali akurát informáciu potvrdzujúcu videné vlastnými očami. Podľa zdrojov z Ankary mesto po niekoľkodňovom obliehaní obsadili turecké jednotky spoločne s opozičnou tzv. Slobodnou sýrskou armádou. Ide o súčasť plánu prezidenta Erdogana „očistiť“ od kurdského vplyvu v rámci operácie Olivová ratolesť hranicu zo sýrskej strany. Teda ešte stále zvrchované územie svojho južného suseda, o čo ho Damask nikdy nepožiadal.

Aktivitu novodobého tureckého sultána však diktuje podľa väčšiny pozorovateľov jeho chorobná obava z možného „preskočenia iskry“ zápasu sýrskych Kurdov za právo na sebaurčenie na územie juhovýchodnej Anatólie. Do oblasti, v ktorej tureckí bratranci sýrskych Kurdov túžia po splnení rovnakého cieľa. Erdogan sa navyše obával toho, že by sýrski Kurdi podporovaní USA boli priveľmi silní. Aj preto samotní Američania dali zatiaľ ruky preč od svojich kurdských spojencov.

Na druhej strane Moskva iba zopakovala výzvu bojujúcim stranám na „zachovanie zdržanlivosti“ v konaní. Správa sa pritom pragmaticky. Potvrdzujú to aj slová niekdajšieho šéfa tureckej diplomacie Jašara Jakíza: „Rusko-turecké vzťahy nie sú vôbec priateľské, ale pracovné.“ Jeho rezortný ruský kolega Sergej Lavrov to nepriamo na diaľku iba potvrdil konštatovaním, že „neexistujú veční nepriatelia“. V tejto súvislosti zároveň pripomenul, že „existuje iba neschopnosť nakresliť čiaru, ktorá bude brať do úvahy vašu líniu a zároveň nebude negatívne vplývať na záujmy vášho partnera“.

Postoj USA a Ruska je tak vodou na mlyn Erdoganovho Turecka, ktoré doterajší postoj nezmenilo. A tak aj naďalej platí, že ozbrojená zložka kurdskej Zjednotenej demokratickej strany (PYD) známa ako Ľudové obranné jednoty (YPG), ako aj kurdské oddiely milície (YPJ) sú podľa Ankary napojené na Kurdskú stranu pracujúcich (PKK), ktorú Turecko považuje za teroristickú organizáciu. Ibaže na rozdiel od PKK, ktorá stojí za mnohými atentátmi v Turecku, YPG a YPJ s tým nemajú nič spoločné. Zo strany Ankary ide preto v Afríne o súčasť „preventívneho úderu“. Pritom sýrski Kurdi nikdy neútočili na Turecko.

O pragmatizme vôbec v trojuholníku Ankara-Moskva-Teherán sa bude pravdepodobne rokovať už začiatkom apríla na summite v kazašskej Astane venovanom občianskej vojne v Sýrii. Napríklad aj o tom, aby sa splnilo očakávanie Numana Kurtulmuša, tureckého ministra pre kultúru a turizmus. Podľa neho by v tomto roku malo navštíviť jeho krajinu 6 miliónov ruských turistov, čo je o 1,6 milióna viac ako v roku 2017.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Afrín