Voľby? Skôr starý sovietsky sviatok, hodnotí analytik

Plán novozvoleného prezidenta Vladimira Putina vymôcť si od Západu pre Rusko postavenie superveľmoci a potom sa pustiť do veľkej modernizácie krajiny naráža na problém, hovorí v rozhovore pre Pravdu šéfanalytik moskovského Centra politických technológií Alexej Makarkin. "Háčik je v tom, že nik sa nechystá uznať Rusko za superveľmoc," vysvetľuje.

19.03.2018 11:00
Vladimir Putin, Rusko, voľby, moskva Foto: ,
Novozvolený ruský prezident Vladimir Putin.
debata (115)

To, čo sa v nedeľu v Rusku udialo, boli podľa vás voľby?

Voľbami možno nazvať všeličo. Na jednej strane bol výsledok vopred istý. Na druhej strane kandidovali aj zástupcovia rozličných politických prúdov. Tí sa s výnimkou Grigorija Javlinského a čiastočne Xenie Sobčakovej vyhýbali kritike úradujúceho prezidenta.

V televíznych debatách na to ani nebol priestor, lebo boli moderované tak, aby sa hovorilo nie o prezide

Šéfanalytik moskovského Centra politických...
Alexej Makarkin Šéfanalytik moskovského Centra politických technológií Alexej Makarkin.

ntovi, ale o iných otázkach. Niektorí kandidáti však vydali agitačné letáky a napríklad Javlinskij v nich podrobne analyzoval 12 nesplnených volebných sľubov Putina.

Dostali sa tieto odkazy k voličom?

Musím priznať, že ja ako volič som do schránky za celú kampaň dostal iba dva letáky. Navyše je otázne, koľko ľudí si ich vôbec prečítalo. Väčšinu to nezaujíma. Televízne debaty, v ktorých si kandidáti vzájomne hrubo nadávali a občas sa oblievali minerálkou, divákov bez účasti Putina tiež veľmi nezaujali. Ani divoká šou nedokáže prilákať pozornosť, keď sú voliči presvedčení, že aj tak je všetko vopred rozhodnuté.

Možno sa im čudovať?

Postoj ľudí je pochopiteľný. Keď vychádzali z toho, že je všetko aj tak rozhodnuté, tak načo by sa mali zaujímať o názory outsiderov a míňať povedzme 20 minút na prečítanie Javlinského letáka. Zahadzovali ich s poznámkou: priveľa písmen.

Trocha to pripomína starý sovietsky vtip, keď milicionár na Červenom námestí zhabe letáky a občana, ktorý ich rozdával, sa nechápavo pýta, prečo sa v nich nič nepíše.

A odpoveď znie: „Všetko je jasné. Načo písmená?!“ Áno, voľby akože sú a výsledok je vopred známy.

Aký to malo vplyv na záujem o voľby?

Bez zápletky bol záujem prirodzene slabý. Úrady sa snažili mobilizovať voličov najrozličnejšími spôsobmi. Agitátori chodili od dverí k dverám, rozposielali hromadné SMS. Pri mnohých volebných miestnostiach sa predávali lacné potraviny.

Ako za sovietskych čias?

Presne. Bolo to brnkanie na nostalgické city starších ľudí, pre ktorých práve sovietske voľby boli tie pravé. Prídeš do volebnej miestnosti so svojimi príbuznými, vezmeš si hlasovací lístok, nemusíš uvažovať a vhodíš ho do urny. Vyjadruješ tým svoju lojalitu, potvrdzuješ, že si dobrý občan Sovietskeho zväzu. Hrá hudba, môžeš si výhodne nakúpiť. Je to skrátka sviatok, ako kedysi účasť v prvomájovom sprievode. A štátna moc presne to chce: ukázať svetu, že ľud ju podporuje, nevládne tu žiadna apatia. Táto stará sovietska prax sa teraz v mnohom vrátila. Rozdiel je len ten, že kedysi boli voľby bezalternatívne a teraz okrem hlavného kandidáta bolo ešte sedem formálnych protikandidátov.

Sviatok to asi bol len pre starších voličov. A čo mladá generácia, napríklad prvovoliči, ktorí nezažili iného prezidenta než Putina?

Mládež je rôzna. Mnohí osemnásťroční voliť nešli, voľby sovietskeho typu im nič nehovoria, kandidátov ani nepoznali. Žijú vo svojom svete. Mnohí hovoria výborne po anglicky, chodia do zahraničia. Sú ľuďmi globálneho sveta. Nesnažia sa doma spoločensky angažovať. Dá sa to pochopiť. Vychádzajú z toho, že ich hlas nezaváži, prezident bude zvolený tak či tak. Na druhej strane dnešná mládež má rada svoj komfort, a preto nechce vstupovať do konfliktu s rodičmi. Ak rodičia nástoja na tom, že voliť treba, tak hoci unudení, pre pokoj v rodine idú aj mnohí mladí. Pre ďalších je zase dôležitý faktor osobného úspechu. Politika ich síce nezaujíma, ale pragmaticky usúdili, že treba podporiť doterajšieho prezidenta, lebo je zjavne úspešný, keď sa dlhé roky drží pri moci, všetkých porazil, vo svete sa ho boja. Zaujímavé je, že oveľa kritickejšie sú naladení neplnoletí, ktorí ešte neuvažujú o svojich kariérach, búria sa proti autoritám, chodia na protivládne mítingy. Tí však volebné právo ešte nemajú.

V čom je tajomstvo Putina, že si po dlhé roky udržiava obrovskú podporu voličov? Zohráva v tom úlohu aj faktor obliehanej pevnosti, v ktorej Rusko podľa vládnej propagandy žije?

Je to komplexnejšie. Je tam aj faktor obliehanej pevnosti, aj spokojnosť s tým, že Rusko sa znova stalo silnou mocnosťou, dokázalo bez vojny získať Krym. Navyše, je tu spomienka na deväťdesiate roky, keď síce ešte politika fungovala na konkurenčnom základe, ale ľudia si tie časy spájajú s rozvratom, chaosom, meškajúcimi mzdami, biedou, násilím, degradáciou postavenia krajiny vo svete, k čomu sa v žiadnom prípade nechcú vrátiť.

Čo možno po 18 rokoch Putinovej vlády čakať od ďalších 6?

Chcel by zafixovať vzťahy so Západom na úrovni, na ktorej by Západ Rusko uznal za superveľmoc. Vychádza z princípu nevyhnutnosti jadrovej parity. A chce, aby po tejto fixácii bolo možné realizovať tú ekonomickú politiku, ktorá je predpokladom rozvoja krajiny a uskutočnenia veľkých projektov v školstve, zdravotníctve. Jeho problémom je, že Západ od neho žiada ústupky.

Tie však Putin odmieta.

Vychádza z toho, že Rusko je superveľmoc, a ak sa s ním Západ nechce dohodnúť, tak ho k tomu prinúti. Preto aj začiatkom marca v správe o stave krajiny oznámil tie masívne raketové a jadrové programy. Roztržka medzi Ruskom a Západom je už taká hlboká, až nás to vtiahlo do studenej vojny: Znejú otvorené hrozby vojenskými údermi v Sýrii na americké ciele, šéf britskej diplomacie obviňuje ruského prezidenta z priamej zodpovednosti za útok bojovou látkou na anglickej pôde. Plán vymôcť si od Západu postavenie superveľmoci a potom sa pustiť do veľkej modernizácie krajiny naráža na problém. Háčik je v tom, že nik sa nechystá uznať Rusko za superveľmoc. A táto kolízia hrozí vyústiť nielen do studenej vojny, ale aj do nového kola pretekov v zbrojení.

Bude mať na to Rusko dostatok zdrojov?

Sovietsky zväz ich napokon nemal. Rusko má síce komplexnejšiu ekonomiku, postavenú na trhových základoch, ale ani jej rezervy nie sú neobmedzené. Ak budeme ďalej skĺzavať čoraz hlbšie do studenej vojny, vystane otázka, čo na to ekonomika a spoločnosť, keď nezvýšia prostriedky na sľúbené veľké modernizačné programy.

Možno pochopiť, že väčšina ruských voličov považuje za dôležité, aby ich krajina bola rešpektovaná ako superveľmoc. Ale nad tým nerozmýšľajú, že si možno bude treba vybrať: zbrojenie alebo rozvoj?

Nerozmýšľajú. Vychádzajú z toho, že prezident to vyrieši, nájde nejaké východisko. Keď už pripojil Krym a nič strašné sa nestalo, tak si poradí aj inde. V Rusku sa navyše teraz udomácnilo také chápanie Západu, že sa s ním nedá nič robiť, lebo je v hlbokej kríze a v rozklade.

Prostí Rusi tomu veria?

Je zaujímavé, že kým v posledných rokoch Sovietskeho zväzu ľudia už tejto propagande neverili, tak teraz, keď už niet železnej opony, tomu veria. A dokonca aj tí, čo cestujú na Západ.

V čom vidia rozklad Západu?

Symbolom krízy je pre nich prítomnosť migrantov. Mnohí to považujú za hlavný problém. Nazdávajú sa, že o nejakých 30 – 50 rokov Západ pohltia prisťahovalci. Veľký priestor v Rusku dostávajú krajne pravicoví autori, ktorí hovoria, že Západ je dekadentný, vymiera, lebo namiesto tradičnej rodiny podporuje zvrátené zväzky. Obraz Západu sa zmenil. Vykresľuje sa ako slabý, bojazlivý, veď ani zabrať Krym nám nezabránil. Západná civilizácia vraj zanikne pod vplyvom migrácie, homosexuálnych manželstiev, slabošského prístupu k ľudským právam, menšinovým právam, právam žien.

Predpokladáte, že ďalší šesťročný mandát Putin vyplní, alebo sa môže stať, že pre nejakú krízu bude musieť predčasne odísť?

Myslíte, či je v Rusku možné niečo také, ako na Slovensku, že po vražde novinára je nútený odstúpiť premiér? To si u nás neviem predstaviť. Ľudia, ktorí v Rusku sledujú dianie na Slovensku, teraz len neveriacky krútia hlavami: zabili novinára, no a čo? V Rusku okolo toho nebýva taký rozruch. Tu sa uvažuje v iných kategóriách. Väčšina to nechápe. Hŕstka liberálov iba ticho závidí, že pokojné masové demonštrácie niekde môžu viesť až k zmene vlády. Čiže ak sa pýtate, či prezident odíde predčasne, tak odpovedám: sotva.

A bude štvrtý Putinov prezidentský mandát posledným?

Je druhým za sebou, a to znamená, že podľa ústavy by v roku 2024 nemal znova kandidovať. Ale ak sa prezident rozhodne ústavu upraviť, tak nik mu v tom nebude brániť. Napokon, ak by sa tak rozhodol v roku 2008, mohol to spraviť už vtedy, a nemusel sa dočasne presunúť do premiérskeho kresla. Ale ako sa zariadi, to sa ešte len uvidí. Viacerí predpokladajú, že si bude pripravovať nástupcu. Všetko bude závisieť výhradne od jeho rozhodnutia. V tomto systéme zatiaľ neexistuje človek číslo 2, ktorý by bol prirodzeným nástupcom. Momentálne nevedno ani to, či premiérom po terajších voľbách zostane Dmitrij Medvedev, alebo si prezident vyberie niekoho iného. Preto rozmýšľať o roku 2024 je ešte veľmi predčasné.

© Autorské práva vyhradené

115 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Rusko #Vladimir Putin