Venezuelský režim robí čistky v armáde, zrejme sa bojí vzbury

Venezuelský režim pokračuje v čistkách v armáde a ďalších ozbrojených zložkách aj medzi svojimi bývalými priaznivcami. Len za posledný týždeň podľa mimovládnej organizácie Občianska kontrola zatkli desiatku dôstojníkov, vrátane exministra vnútra Miguela Rodrígueza Torresa, a ďalších vyše 20 režim degradoval. Informoval o tom dnes španielsky denník El País. Dôvodom čistiek v armáde sú podľa niektorých obavy zo vzbury vojenských jednotiek.

19.03.2018 12:51
Maduro Foto: ,
Režim prezidenta Venezuely Nicolása Madura (prezident na archívnej snímke) pokračuje v čistkách armády.
debata

Naposledy cez víkend na to upozornil generálmajor vo výslužbe Clíver Alcalá, ktorý napísal otvorený list autoritárskemu prezidentovi Nicolásovi Madurovi. V ňom prezidenta varoval, že perzekúcie armádnych veliteľov by sa mohli obrátiť proti nemu. Alcalá patrí k priaznivcom predchádzajúceho socialistického prezidenta Huga Cháveza, ktorý pred svojou smrťou v roku 2013 určil ako svojho nástupcu Madura.

V poslednom viac ako roku však rastie nespokojnosť aj medzi takzvanými chavistami, ktorí po Chávezovi podporovali niekoľko rokov aj Madura, ale teraz sa začínajú obracať proti nemu. To bol okrem iného príklad aj bývalej prokurátorky Luisy Ortegovej, ktorá vlani z krajiny utiekla potom, čo ju režim zosadil, keď kritizovala protiústavné kroky vlády a jej nakloneného ústavného súdu. Ortegová potom obvinila na Medzinárodnom trestnom súde (ICC) v Haagu Madura a ďalších činiteľlov režimu zo zločinov proti ľudskosti.

Alcalá v sobotňajšom liste tiež napísal, že Madurova vláda porušuje ústavu. Kritizoval aj zatknutie exministra vnútra Miguela Rodrígueza Torresa z minulého týždňa. Penzionovaného generála Torresa, ktorý stál dlhé roky na čele tajnej služby, bol zatknutý v utorok údajne preto, že pripravoval protištátnej akcie a komplot v ozbrojených silách.

Chavistických disidentov Madurov režim začal viac prenasledovať zhruba pred rokom, keď rástla z ich strany kritika Ústavodarného zhromaždenia. To ustanovil vlani režim ako zákonodarný zbor paralelne k parlamentu, ktorý od volieb z konca roku 2015 ovláda opozícia. Režim ale činnosť parlamentu od začiatku paralyzoval pomocou ústavného súdu. Cieľom ústavodarného zhromaždenia malo byť vytvorenie novej ústavy, zatiaľ však tento orgánu funguje ako parlament a vydáva zákony, ktoré umožňujú perzekúcie opozície.

Vo Venezuele, ktorá sa už niekoľko rokov zápasí s hlbokou ekonomickou krízou a kde autoritársky režim dlhodobo potláča opozíciu, sa majú v máji konať prezidentské voľby. Časť opozície ich ale bojkotuje s tým, že nie je zaručená ich transparentnosť a že niektorým opozičným stranám a niektorým lídrom opozície v nich režim znemožnil účasť.

debata chyba
Viac na túto tému: #Venezuela #Nicolas Maduro