„Alah jahmikún (ochraňuj vás Boh), šukran (vďaka),“ zmôže sa väčšina utečencov na prvé slová vyslovené po opustení pekla na zemi. Podľa viacerých zdrojov doteraz opustilo predmestie Damasku už viac ako 73-tisíc ľudí, ktorí iba pár hodín predtým nedobrovoľne plnili úlohu „živých štítov“ islamských teroristov.
V opačnom smere ako utečenci sú už však v pohybe napríklad aj obávané tanky T-72AB v službách vládnych jednotiek. Sú vybavené digitálnou termovíziou známou ako Viper (Zmija).
„Situácia vo Východnej Ghúte je napätá. Militanti stále ostreľujú obytné štvrte Damasku, ako aj jeho predmestia,“ citujú agentúry generála Jurija Jevtušenka, ktorý šéfuje už spomínanému Stredisko na zmierenie bojujúcich strán. Rovnakým smerom sa však stále pokúšajú dodať zbrane a muníciu odporcom režimu Bašára Asada aj zahraniční „sponzori“.
„Zadržali sme vozidlá, v ktorých okrem ostreľovacích pušiek, výzbroje do protitankových zbraní a granátometov s nápismi Salisbury Anglicko bola aj spojovacia satelitná technika, lieky a munícia vyrobené v USA,“ citujú agentúry pondelkovú informáciu sýrskej rozviedky doplnenú asi dvojminútovým videom.
Podľa sýrskeho poručíka Somara militanti od samého rána strieľajú smerom na humanitárne koridory.
„Dnes zatiaľ nikoho nezabili, ale chcú tak zastrašiť utekajúcich, vrátiť ich z polovice cesty,“ citoval v pondelok dôstojníka spravodajca Komsomolskej pravdy Alexandr Koc priamo z miesta dramatickej situácie. Poručíkovi ľudia chránia utekajúcich a pomáhajú im dobehnúť do pripravených autobusov. Po ceste sú rozmiestnené nádoby s pitnou vodou pre dehydrované obete teroristov.
„Bránia ľuďom v úteku. Hrozia, zastrašujú,“ vraví žena v stredných rokoch, podopierajúc otca v rokoch. Okolo matky sa tmolia aj jej tri maloleté deti.
„Nedali nám spať, nemali sme čistú vodu, jedlo. Žili sme v pivniciach, z ktorých nám teroristi bránili vychádzať. Džabát an Nusrá, Fajlak Ar Rahmán, Džaiš al Islam, všetko jedno. Sú rovnakí. Nedostatok potravín využívali na obohatenie. Ponúkali nám ich sa strašne vysoké ceny. Napríklad za kilogram ryže chceli 11 dolárov, za cukor 25, za chlebové placky 20 a za liter nafty 10 dolárov,“ so slzami v očiach spomína žena. Ako sa ukázalo, s blížiacim sa neodvratným koncom „účinkovania“ vo Východnej Ghúte teroristi otvorili sklady plné potravín, ktoré sa nedostali od humanitárnych organizácií ku skutočným adresátom.
„Rozhadzovali ich po uliciach s cieľom udržať civilistov v meste. Väčšina potravín už bola po termíne spotreby,“ spomína Valid Tomi, jeden z utečencov. Zároveň sa vracia do nedávnej minulosti, keď ozbrojenci zo skupiny Fajlak Ar Rahmán vtrhli do jeho domu, zbili ho, všetko ukradli a rodine nenechali nič.
„Sú to banditi, násilníci a zlodeji,“ dodáva Valid. Dopĺňa ho Ašráv Abudiál, tiež z Východnej Ghúty: „Môžu sa nazývať, ako chcú. Sú to vrahovia. Môjho priateľa trafil ostreľovač, keď už bol v humanitárnom koridore. Niesli sme ho traja, ale už bol mŕtvy,“ dodáva Ašráv, keď prechádza popri bezvládne ležiacom tele prikrytom plachtou. „Je to moja mama. Srdce nevydržalo náročný pochod a stres z ostreľovania,“ reaguje na spýtavý pohľad vedľa stojaca žena.