Na žalobu Európskej komisie na Súdny dvor EÚ proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku z 8. marca pre nesplnenie právnych povinností týkajúcich sa premiestňovania utečencov zareagovalo Maďarsko podaním protinávrhu. Budapešť sa podľa štvrtkovej informácie štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti Pála Völnera obrátila na súd Únie so sídlom v Luxemburgu tento týždeň.
Podľa agentúry MTI štátny tajomník uviedol, že medzi argumentmi Maďarska predloženými súdu figuruje okrem iného skutočnosť, že vlani v septembri vypršal termín na splnenie rozhodnutia EK, pričom Maďarsko uviedlo ako argument proti kvótam aj bezpečnostné hľadiská.
„Cieľom bruselských útokov je, aby v Maďarsku vznikla vláda, ktorá splní rozhodnutie týkajúce sa prisťahovalectva. Bez opýtania sa parlamentu však nie je možné do krajiny usadiť prisťahovalcov,“ zdôraznil predstaviteľ maďarskej vlády. Exekutíva EÚ uviedla, že podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych odvetví a oblastí politiky Únie, je zaistiť riadne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov.Komisia pripomenula, že 15. júna 2017 začala právne konanie o nesplnení povinnosti proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Odpovede, ktoré dostala od vlád týchto troch členských štátov, nepovažuje za uspokojivé, preto sa rozhodla pre ďalší krok v rámci konania o nesplnení povinnosti a 26. júla 2017 im zaslala odôvodnené stanoviská.
Aj napriek tomu, že Súdny dvor EÚ v rozsudku zo 6. septembra 2017 potvrdil platnosť mechanizmu núdzového premiestnenia žiadateľov o azyl z územia Grécka a Talianska (dohodnutého v septembri 2015), Česko, Maďarsko a Poľsko aj naďalej porušujú svoje právne povinnosti. Ich odpovede boli opätovne v Bruseli posúdené ako neuspokojivé a uvedené tri členské štáty nedali najavo, že sa budú podieľať na implementácii mechanizmu núdzových relokácií.