Západ posiela Rusov domov

Odveta za útok nervovoparalytickou látkou na území Británie sa začala. Podľa predsedu Európskej rady Donalda Tuska až 14 krajín EÚ za to vyhostí ruských diplomatov. Amerika pošle domov 60 Rusov a zatvorí konzulát v Seattli. Ku kroku sa pripájajú aj Kanada a Ukrajina. Na odchod majú ruskí diplomati zvyčajne sedem dní.

Bez Slovenska

Slovensko zvolilo iný postup. Nikoho zatiaľ nevyhostí. "Po starostlivom zvážení alternatív sa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rozhodlo bezodkladne si predvolať veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku a požiadať ho o vysvetlenie k prípadu. Vývoj situácie, ako aj odpovede Ruska na výzvy, ktoré mu adresovali štáty EÚ, vrátane Slovenska, ovplyvní ďalšie kroky, ktoré sme v tejto veci pripravení zvážiť,“ uviedol hovorca rezortu diplomacie Peter Susko.

Vyhostenie diplomatov je reakcia na útok nervovoparalytickou látkou novičok v Salisbury 4. marca. Obeťami sú bývalý ruský agent Sergej Skripaľ, ktorý pracoval pre Britov, a jeho dcéra Julia. Obaja sú v kritickom stave v nemocnici. Podľa Británie, ktorej pomáha vo vyšetrovaní prípadu Organizácia pre zákaz chemických zbraní, stopa vedie do Ruska. Moskva však obvinenie odmieta a prišla s viacerými verziami. Podľa jednej z nich sa novičok vyrábal v Česku, vo Švédsku či na Slovensku. Za tieto klamstvá si Praha a Štokholm už minulý týždeň predvolali ruských veľvyslancov.

"Pre európske štáty je nepredstaviteľné a neakceptovateľné, že iné štáty operujú s takýmito látkami na európskom území. Rusi prekročili všetky hranice, keď povedali, že jedovatá látka novičok mohla pochádzať od nás. Je to úplná lož, toto tvrdenie odmietame od samého začiatku, keď ho ruská strana vypustila. Od nás je tento krok výrazom spojeneckej solidarity,“ uviedol podľa stránky idnes.cz český premiér Andrej Babiš.

Praha vyhostí troch Rusov. Okrem Slovenska sa k opatreniam pridali všetky ostatné krajiny visegrádskej štvorky. Poliaci pošlú domov 4 Rusov, Maďari jedného. Ostatné štáty Európskej únie, ktoré sa pripojili, sú Nemecko, Francúzsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Španielsko, Taliansko, Rumunsko, Chorvátsko, Dánsko a Holandsko. Krajiny vyhostia jedného až štyroch diplomatov.

Už skôr poslala Británia domov 23 Rusov. Moskva reagovala obdobným spôsobom a zavrela kultúrno-vzdelávaciu inštitúciu British Council.

"Je to nepriateľský krok skupiny štátov, ktorý bude mať následky a nezostane bez reakcie,“ vyhlásilo ruské ministerstvo o terajšom vyhosťovaní diplomatov. Moskva sa chystá poslať domov najmenej 60 Američanov a určite odveta zasiahne aj ďalšie krajiny.

Diplomatická eskalácia prišla rýchlo. Ešte minulý týždeň americký prezident Donald Trump blahoželal vládcovi Kremľa Vladimirovi Putinovi k opätovnému zvoleniu a útok v Salisbury ani nespomenul. Vo štvrtok večer však summit lídrov krajín EÚ podporil Britániu. Vo vyhlásení únia uviedla, že zodpovednosť za útok nesie s vysokou pravdepodobnosťou Rusko a že neexistuje iné vierohodné vysvetlenie.

Ďalšie zvyšovanie napätia vo vzťahoch s Moskvou prichádza krátko po znovuzvolení Putina za ruského prezidenta. "Dá sa očakávať, že jeho zahraničná politika k Západu bude ešte nepriateľskejšia ako doteraz,“ reagoval pre Pravdu analytik medzinárodných vzťahov Vihar Georgiev z Univerzity Klimenta Ochridského v Sofii. "Musíme byť pripravení na nový prístup k Rusku, ktoré môže byť ešte agresívnejšie. Máme tu horúce miesta v strednej a vo východnej Európe, v Pobaltí a na Balkáne. Musíme akceptovať, že Putin bude ďalej vládnuť. Ale rovnako je potrebné jednoznačne komunikovať, čo sú naše červené čiary. Vyhneme sa tým vážnym nedorozumeniam či dokonca väčšiemu konfliktu,“ myslí si Georgiev.

Kto urobí prvý krok?

Podľa Kadri Liikovej z Európskej rady pre zahraničné vzťahy sa Rusko v prípade Skripaľa do značnej miery chytilo do vlastnej pasce. Od roku 2014 a ruských zelených mužíkov na Kryme, ktorí vtedy boli podľa Putina miestna domobrana, Kremeľ neustále na každú kritiku odpovedal dezinformáciami a propagandou. Liiková si však myslí, že vierohodnosť popierania vecí zo strany Ruska prípadom Skripaľa skončila. Práve pre predošlé zahmlievanie týkajúce sa Ukrajiny, zostrelenia lietadla linky MH17, Sýrie či ovplyvňovania amerických prezidentských volieb. Liiková v komentári pre New York Times pripomenula, že otrava Skripaľa ani nedáva Rusku nijakú výhodu a ťažko sa na ňu hľadá racionálny motív. "Príliš často v minulosti však Moskva popierala zapojenie sa do prípadov, pri ktorých stopy viedli do Kremľa či k jeho spojencom. Výsledkom je, že terajší jej postup nie je dôveryhodný,“ napísala analytička.

Podľa Olgy Olikerovej z washingtonského Centra pre medzinárodné a strategické štúdie je na Rusku, aby obnovilo dôveru. "Moskva teraz musí spraviť prvý krok. A malo by to byť niečo skutočne zaujímavé, aby to Západ vôbec zaujalo. Stane sa to? Môžeme len dúfať,“ reagovala pre Pravdu Olikerová.