„Bude chlap, ak sa ukáže,“ zaznelo v utorok ráno na ústrednom kemerovskom námestí na adresu prezidenta Putina. A ruský líder sa vzápätí objavil v meste. Nie síce na ústrednom námestí, na ktorom sa zišli stovky nielen príbuzní obetí nedeľňajšej tragédie. Podľa agentúrnych zdrojov a z televíznych záberov bolo vidieť, ako prezident najprv položil kyticu kvetov k improvizovanému memoriálu obetí požiaru, následne si vypočul ich viacerých príbuzných a napokon zašiel aj do nemocnice, aby si vypočul tých, ktorí prežili tragédiu. Napokon prišiel aj do budovy administrácie mesta a oblasti.
„Ľudia si prišli oddýchnuť. Na jednej strane skloňujeme demografiu a na druhej strácame toľko ľudí. Kvôli čomu? Kvôli nejakej zločinnej nedbanlivosti, kvôli ľahkovážnosti. Ako sa to mohlo stať? Aký je dôvod? A aké sú následky…“ vmietol Putin v utorok do tváre vedeniu mesta Kemerovo i oblasti.
Zhromaždení obyvatelia vrátane príbuzných obetí žiadali „pravdu, jedine pravdu“ o dôvodoch a následkoch tragédie. Objavili sa totiž hlasy, že úrady zatajujú presný počet obetí, ktorých nie je „iba“ 67, ale až 350. Protestujúci dav napokon vyslal delegáciu do objektu miestnej márnice, aby sa jej členovia na vlastné oči presvedčili, koľko je tam skutočne obetí. Oheň vypukol v nedeľu asi o 16. hodine miestneho času na najvyššom podlaží trojposchodovej budovy. Práve tam boli tri kinosály, ako aj hracia zóna určená deťom.
„Skontrolovali sme celú márnicu. Všetky jej poschodia aj pivničné priestory. Narátali sme skutočne 64 tiel,“ informoval rozvášnený dav Andrej, jeden z členov delegácie, citovaný britskou BBC. Na druhej strane krízový štáb, ktorý vytvorili príbuzní obetí požiaru, zverejnil zoznam detských obetí. Je v ňom 41 mien.
„Horíme! Mám vás rada!“ cituje Kemerovčan Igor Vostrikov pred davom posledné slová manželky, ktoré stihla zvestovať pomocou mobilu. Mužovi v stredných rokoch plamene vzali nielen manželku, ale aj tri deti, dvoj-, päť- a sedemročné, ako aj mladšiu sestru.
„Nesprávala sa panicky. Lúčila sa,“ spomína Igor, ťažko zadržujúc slzy. Všetci boli v kinosále, ktorej dvere boli zatvorené. Vraj aby do sály neprenikli neplatiči. Rovnaký dôvod počul prezident Putin aj z úst zodpovedných úradníkov. Na otázku, prečo vzal Igor na seba úlohu hlavného mediátora protestu, reagoval zdrvený manžel a otec: „Nemám už čo stratiť!“ Ozval sa aj obyvateľ dedinky Treščovskoje, ktorého dcérka zaživa zhorela v budove.
„Telefonovala mi a povedala – všade dookola je dym, všetci tu zhoríme,“ plačúc do megafónu informoval prítomných zdrvený otec. Odpoveďou mu bol mohutný súdržný potlesk emocionálne naladeného davu. Mikrofón si zobrala aj jedna z prítomných žien. Ako vyplynulo z jej slov, matka detských obetí.
Reč faktov o tragédii
- Pri požiari v obchodnom stredisku Zimná višňa v Kemerove zahynulo 64 ľudí vrátane najmenej ôsmich detí.
- Stále existujú nezvestné osoby, ktorých počet nie je známy. V nemocniciach je 11 ľudí.
- V budove obchodného strediska sa zrútila strecha s plochou 1 500 štvorcových metrov. Záchranári sa na niektoré miesta dostali až v pondelok ráno.
- Požiar hasili viac ako sedemnásť hodín; v pondelok na niektorých miestach opäť horelo.
- Doteraz identifikovali 17 obetí; na určenie totožnosti všetkých obetí je potrebná genetická expertíza.
- Podľa počtu obetí patrí požiar v Kemerove k štyrom najväčším za 100 rokov: Samarská oblastná správa ministerstva vnútra v roku 1999 – 57 obetí, dom dôchodcov v Krasnodarskej oblasti v roku 2007 – 63 obetí a klub Chromý kôň v meste Perm v roku 2009 – 153 obetí.
„Priatelia, zaujíma ma, kedy si budem môcť vyzdvihnúť telá mojich detí? Nik mi to doteraz nevie povedať. Kde sú moje deti, kedy ich môžem pochovať?“ ťali do živého otázky trpiace matky. Prítomní predstavitelia administrácie jej však odpoveď dlhovali.
Ako upozornil spravodajca denníka Komsomoľskaja pravda, nešťastie má dve roviny. Obe sú veľmi tragické. Prvou je samotný požiar v obchodno-zábavnom stredisku Zimná višňa, zlyhanie varovných systémov, hasiacich prostriedkov, chaos počas evakuácie a zatvorené únikové východy. Výsledkom je 20 stratených životov.
Plynová komora a spoločný hrob
Druhou rovinou je do tla zhorená kinosála číslo 2, kde mala premiéru dobrodružná detektívna animovaná komédia Sherlock Gnomes. A to všetko za zamknutými dvermi. Šanca zachrániť sa nebola žiadna. Ozývali sa iba srdcervúce telefonáty obetí ohnivej pasce. Jej obeťou sa podľa novín stala aj celá rodina Vostrikovovcov. Výsledok: 42 mŕtvych. Prevažne detí, pre ktoré sa kinosála stala najprv plynovou komorou a následne spoločným hrobom.
Šťastie v nešťastí malí diváci v sálach číslo 1 a 3. V prvej premietali film Tichomorská hranica, vypredané, 119 divákov. Rovnaký počet v ďalšej sledovalo detský kreslený film Králik Peter.
Z najtragickejších požiarov s detskými obeťami
- 95 mŕtvych – 16. júla 2004, India, škola v štáte Tamilnádu.
- 67 mŕtvych – 26. marca 2001, Keňa, internátna škola neďaleko Nairobi.
- 49 mŕtvych – 5. júna 2009, Mexiko, detský útulok v štáte Sonora.
- 42 mŕtvych – 6. marca 2001, Čína, materská škola v meste Fang-lin.
- 41 mŕtvych – 8. marca 2017, Guatemala, ústav pre maloletých.
- 25. marca 2018, Rusko, obchodné stredisko v meste Kemerovo.
- 30 mŕtvych – 29. septembra 1997, Čile, Santiago, ústav pre mentálne postihnuté deti.
- 28 mŕtvych – 10. apríla 2003. Rusko, internát v Dagestane.
- 21 mŕtvych – 7. apríla 2003, Rusko, sibírska dedina v jednej z autonómnych republík.
- 20 mŕtvych – 13. apríla 2008, Uganda, dievčenská škola neďaleko Kampaly.
- 18 mŕtvych – 14. júna 2017, Británia, Londýn, obytná budova Grenfell Tower.
„Sedeli sme v poslednom rade v jednotke. Predstavenie sa začalo o päť minút tri. V polovici filmu, približne o štvrtej, vošla do sály usporiadateľka a pokojným hlasom oznámila, že vypukol požiar a aby sme opustili budovu,“ informovala Jekaterina Bašmakovová, jedna z návštevníčok zábavného strediska. Najprv vraj ľudia celkom nepochopili, čo sa vlastne deje. „Vyšli sme poslední, bez paniky,“ dodala.
V trojke bola zase rodina Antona Basovského. „Práve sa začalo premietanie, keď ktosi vykríkol: Požiar! Požiar! Samozrejme, že ľudia sa veľmi vyľakali, ale kinosálu opustili viac-menej organizovane hlavnými dverami,“ opísal svedok dramatickú situáciu. Sofia Sigačkovová potvrdila, že v sále číslo jeden nik dvere nezamkol. „Opak nie je pravda. Nik dvere v sálach nezamkol,“ tvrdila novinárom. Väčšina sa dnes zhoduje na tom, že odpoveď na otázku, prečo boli zamknuté dvere v prípade sály číslo dva, musia dať vyšetrovatelia.