Ešte pred začiatkom protestov zahynul palestínsky roľník, ktorý bol zabitý počas izraelskej tankovej paľby.
Palestínski organizátori označujú protesty, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, za nenásilné. Izraelská armáda však obvinila militantné palestínske hnutie Hamas, ktoré pásmo Gazy ovláda, že využíva „tieto násilné nepokoje na to, aby maskovala teror.“
Podľa izraelskej armády demonštranti hádzali na vojakov kamene a zápalné fľaše a napriek varovaniam sa približovali k pohraničnému oploteniu. Armáda preto podľa vlastných vyjadrení musela do „hlavných podnecovateľov“ násilností začať strieľať.
Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze stovky zranených demonštrantov zasiahol slzotvorný plyn, náboje alebo gumové projektily. O život prišli muži vo veku 18 až 34 rokov. Izraelská armáda uviedla, že najmenej dvaja z nich boli napojení na Hamas.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyhlásil sobotu za smútočný deň, kedy si pripomenú tých, ktorí počas protestov zahynuli.
Palestínčania v pásme Gazy odštartovali v piatok šesťtýždňové protesty s požiadavkou, aby palestínski utečenci a ich potomkovia mohli vrátiť do svojich pôvodných domovov na území dnešného Izraela. Protestná akcia, ktorá má kulminovať 15. mája, má názov „Veľký pochod návratu“.
Podľa izraelských údajov sa na protestoch doposiaľ zúčastnilo zhruba 30 000 ľudí. Izraelská armáda rozprašovala na demonštrantov slzotvorný plyn aj z bezpilotných lietadiel a v blízkosti hraníc vyhlásila uzavretú vojenskú zónu.
Izrael sa vyhráža, že pritvrdí
Ak dôjde k ďalším protestom na hranici medzi Izraelom a pásmom Gazy, židovský štát pritvrdí svoju reakciu a zasiahne priamo militantné hnutia, ktoré považuje za pôvodcov súčasných nepokojov.
O možnej odvete za ďalšie protesty a narušenie hraníc či hraničného oplotenia informoval v sobotu hovorca izraelských ozbrojených síl, generál Ronen Manelis.
Manelisovo vyhlásenie prišlo deň po tom, ako tisíce Palestínčanov prišli na protesty v blízkosti hraničného plotu medzi pásmom Gazy a Izraelom. Palestínska akcia sa uskutočnila na podnet radikálneho hnutia Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy. Išlo o úvodné podujatie na šesť týždňov rozplánovanej protestnej kampane nazvanej Veľký pochod návratu, ktorá vyvrcholí 15. mája, v deň 70. výročia vzniku izraelského štátu.
OSN: Situácia sa môže zhoršiť
Organizácia Spojených národov upozornila, že situácia v pásme Gazy „sa v nadchádzajúcich dňoch môže zhoršiť“. Uviedol to zástupca generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Tayé-Brook Zerihoun na piatkovom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN zvolanom kvôli piatkovým protestom Palestínčanov.
Podľa agentúry DPA Zerihoun vyzval Izrael, aby dodržiaval svoje záväzky vyplývajúce z humanitárneho práva, a zopakoval, že zbrane by sa mali používať až v krajnom prípade. Dodal, že ich terčom by nemali byť civilisti, a obzvlášť nie deti.
Generálny tajomník OSN António Guterres na zasadnutí povedal, že „je hlboko znepokojený“ vývojom situácie v pásme Gazy a vyzval na nezávislé a transparentné vyšetrenie piatkových potýčok medzi Palestínčanmi a izraelskou armádou v pohraničnej oblasti medzi Izraelom a pásmom Gazy, ktoré si vyžiadali najmenej 15 mŕtvych a vyše 1 400 zranených.
BR OSN po mimoriadnom zasadnutí v súvislosti so situáciou v Gaze nerozhodla o žiadnych konkrétnych krokoch.
Palestínsky vyslanec pri OSN Rijád Mansúr na margo toho uviedol, že je sklamaný, že rada tento „ohavný masaker“ neodsúdila.
Izraelský veľvyslanec Danny Danon povedal, že medzinárodné spoločenstvo by nemalo akceptovať toto „dobre organizované a násilné zhromaždenie“.