Johan van Hulst počas vojny pôsobil v Amsterdame ako učiteľ a neskôr riaditeľ cirkevnej školy, ktorej dvor susedil s jasľami zriadenými v objekte, ktorý nacisti a ich kolaboranti využívali ako väznicu pre Židov, kým ich deportovali do koncentračných táborov.
Časť židovských detí z jasieľ sa Johanovi van Hulstovi a ďalším príslušníkom odboja podarilo z jasieľ vyniesť cez spoločný dvor a následne umiestniť do holandských rodín, kde boli v bezpečí. Počas prevozu deti schovávali v košoch na bielizeň alebo ich prevážali ako spolujazdcov na bicykli, pričom pri kontrole hliadkam tvrdili, že dieťa je ich.
Holandské médiá vo svojich článkoch spomenuli príhodu z roku 1943, keď do školy prišiel inšpektor ministerstva školstva menom Fieringa, ktorý zistil prítomnosť niekoľkých „cudzích“ detí a pýtal sa, či sú Židia.
V rozhovore, ktorý poskytol médiám v roku 2012, Van Hulst uviedol, že po dlhšom váhaní sa inšpektora spýtal: „Nečakáte, že vám odpoviem, však nie?“. Fieringa svoje zistenie nikomu neoznámil, dodali holandské médiá.
Príbeh Van Hulsta a jeho spolupracovníkov sa stal námetom pre film Sussman. Van Hulsta často prirovnávali k nemeckému továrnikovi Oscarovi Schindlerovi, členovi nacistickej strany NSDAP, ktorý počas druhej svetovej vojny pred smrťou v koncentračných táboroch zachránil 1200 Židov.
Van Hulst sa v roku 1972 stal nositeľom titulu Spravodlivý medzi národmi, ktorý sa udeľuje osobám nežidovského pôvodu za to, že prispeli k záchrane Židov pred holokaustom. Nositeľom tohto titulu sa v Holandsku stalo viac ako 5000 ľudí. Po Poľsku ide o druhý najvyšší počet takto ocenených.
V porovnaní s inými západoeurópskymi krajinami okupovanými nacistami má však Holandsko súčasne aj najvyššiu mieru úmrtnosti Židov počas holokaustu. Niektorí miestni totiž skrývajúcich sa Židov nahlasovali úradom, alebo priamo aktívne spolupracovali s nacistami.