Macron má už jednu vlnu protestov za sebou, jesenné protesty sa mu podarilo zvládnuť. Odbory boli vtedy vo svojich postojoch k ohláseným reformám pracovného trhu rozdelené a tak sa im nepodarilo dosiahnuť väčší efekt. Tentoraz sú však jednotnejšie a protest chcú potiahnuť podľa svojho štrajkového kalendára až tri mesiace.
Najväčší tlak vyvolajú zamestnanci štátnych železníc SNCF. Až do konca júna chcú štrajkovať dva z piatich pracovných dní. Za tri mesiace tak narušia vlakovú dopravu na celkovo 36 dní. Hoci podľa zákona aj počas štrajku musí byť zabezpečená minimálna doprava, niektoré linky majú byť úplne mimo prevádzky.
Štrajk sa oficiálne začal v utorok. Železničiari však chystali obmedzenie dopravy už na včerajší večer, teda na čas, keď sa mnohí Francúzi vracali zo sviatkov domov. „Od pondelkového večera do štvrtkového rána bude premávať len pár vlakov,“ avizoval šéf SNCF Guillaume Pepy pre nedeľník Journal du Dimanche.
Zamestnanci železníc sa takto búria proti ohlásenej reforme SNCF. O tú sa už pred vyše 20 rokmi pokúšal vtedajší premiér Alain Juppé, ktorý ohlásil ambiciózne škrty vo verejných službách. Dlh železníc vtedy dosiahol 25 miliárd eur a Juppé chcel siahnuť na výhody zamestnancom štátnych železníc. Pod tlakom protestov napokon ustúpil.
Dlh odvtedy narástol na vyše 45 miliárd eur. Vláda argumentuje, že dlh sa pri terajších podmienkach už nedá zvládať. Preto chce znížiť výhody pre budúcich zamestnancov, ale umožniť aj konkurenciu súkromných prepravcov. „Žijeme v meniacom sa svete. Aj SNCF potrebuje zmenu, aby ponúkla lepšie služby,“ povedala ministerka dopravy Elisabeth Bornová pre denník Le Parisien. Štrajk označila za neoprávnený a nepochopiteľný.
Zamestnanci železníc sa podľa France24 tešia špeciálnym výhodám už takmer storočie. Súvisí to so snahou prilákať a udržať si zamestnancov v tejto slabo platenej práci, ktorej nevýhodou je časté cestovanie a nepohodlná pracovná doba. Tak získali napríklad právo na mimoriadne dni voľna a bezplatné či výrazne lacnejšie cestovanie pre členov rodiny.
Najväčšou výhodou je však možnosť odchodu do dôchodku pre rušňovodičov už vo veku 52 rokov, čo je o desať rokov skôr, ako je priemerný vek odchodu do dôchodku vo Francúzsku. Štrajk železničiarov podľa prieskumu agentúry Ifop podporuje 46 percent Francúzov, 53 percent ho považuje za neoprávnený.
Železničiari však nie sú vo svojom proteste osamotení. Pre dôchodky sa do štrajku v niektorých regiónoch Francúzska zapojili aj zamestnanci v odpadovom sektore. Protestovať chcú aj zamestnanci v elektrárenskom a plynárenskom sektore. Tí odmietajú liberalizáciu tohto sektora, čo môže podľa nich viesť k zhoršeniu podmienok pre zamestnancov. Zamestnanci Air France chcú zas vyššie platy, keďže sa sedem rokov nezvyšovali, hoci zisk spoločnosti rástol.
Hoci podľa prieskumov väčšina ľudí podporuje obmedzenie výhod zamestnancov železníc, táto situácia sa podľa Deutsche Welle môže zmeniť, keď doprava bude dlhšie paralyzovaná. Macron je však podľa Deutsche Welle predsa len v inej situácii ako kedysi Juppé. Macron, ktorý pred necelým rokom vyhral prezidentské voľby, už v kampani avizoval potrebu ekonomických reforiem. Po dlhých rokoch debát zároveň viac Francúzov uznáva, že štát potrebuje reformy.
Štrajk bude aj preto veľkou skúškou pred dôchodkovou reformou, ktorú Macron plánuje zaviesť na budúci rok.